Začali rokovania o mierovom pláne pre Ukrajinu. Jermaka nahradil Umerov

WASHINGTON / Ukrajinská a americká delegácia začali v nedeľu na Floride rokovania o mierovom pláne na ukončenie vojny na Ukrajine. Potvrdil to tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany a vedúci ukrajinskej delegácie Rustem Umerov, informuje TASR.

„Som v neustálom kontakte s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským. Máme jasné usmernenia a priority – ochranu ukrajinských záujmov, vecný dialóg a pokrok na základe výsledkov dosiahnutých v Ženeve,“ napísal Umerov na sociálnej sieti Telegram. Doplnil, že cieľom rozhovorov je dosiahnutie „skutočného“ mieru.

Ukrajinskí vyjednávači sa stretávajú s vysokopostavenými predstaviteľmi americkej administratívy - ministrom zahraničných vecí USA Marcom Rubiom, osobitným vyslancom Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom, zaťom a poradcom prezidenta Donalda Trumpa.

Rubio vyhlásil, že od stretnutia očakáva „väčší pokrok“ smerom k dohode o ukončení vojny na Ukrajine. „Nejde len o mierové dohody. Ide o vytvorenie cesty vpred, ktorá zanechá Ukrajinu suverénnou, nezávislou a prosperujúcou. Očakávame, že dnes dosiahneme ešte väčší pokrok,“ doplnil americký minister. 

Druhé kolo rokovaní nadväzuje na stretnutie, ktoré sa pred týždňom uskutočnilo vo švajčiarskej Ženeve. Pôvodný americký návrh mierového plánu, ktorý sa výrazne prikláňal k požiadavkám Moskvy, bol následne revidovaný počas tohto stretnutia, pripomína agentúra DPA.

Americká strana zároveň zdôraznila, že návrh zostáva „živým a vyvíjajúcim sa dokumentom“, ktorý sa upravuje podľa spätnej väzby partnerov.
Zatiaľ však nie je jasné, aký bude postoj Ruska k podmienkam, o ktorých sa rokuje. Očakáva sa, že americký tím nasledujúci týždeň odcestuje do Moskvy na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, napísala stanica CNN.

Podľa zdroja CNN napriek miernym pokrokom v rokovaniach stále pretrvávajú aspoň tri kľúčové oblasti zásadných rozdielov. Ide najmä o otázku, či by Ukrajina mala odstúpiť Rusku celý Donbas na východe krajiny, či by sa mala zaviazať k obmedzeniu veľkosti armády na maximálne 600-tisíc vojakov a nikdy nevstúpiť do NATO. V Moskve sú tieto tri témy – odstúpenie územia, demilitarizácia Ukrajiny a jej vylúčenie budúceho členstva v NATO – najčastejšie uvádzané ruským prezidentom Vladimirom Putinom ako dôvody začatia vojny. Tieto požiadavky však Kyjev a jeho európski spojenci jasne odmietajú.