554. deň na Ukrajine: Vlastnú zbraň dlhého doletu vyvinula už aj Ukrajina, tvrdí Zelenskyj

KYJEV / Po ruskom ostreľovaní zostal jeden mŕtvy a jeden zranený, tvrdia Ukrajinci. Ukrajina na ministerskej schôdzke EÚ žiada o ďalšie dodávky zbraní a munície. Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina vyvinula vlastnú zbraň dlhého doletu. ŠŠI: Inšpekcia preukázala, že deti z Ukrajiny stále neovládajú slovenský jazyk. Kriminológ: Front na Ukrajine sa posúva, zločiny treba monitorovať hneď.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

Po ruskom ostreľovaní zostal jeden mŕtvy a jeden zranený, tvrdia Ukrajinci

Ruské ostreľovanie mesta Slovjansk na východe Ukrajiny a mestečka Borova pri Izjume na severovýchode krajiny si vyžiadalo jedného mŕtveho a jedného zraneného civilistu. S odvolaním sa na úrady to dnes na svojom webe napísal list Ukrajinska pravda. Podľa radnice Slovjanska ruská paľba zasiahla poľnohospodársky podnik, ktorého strážca prišiel o život. Pri rannom ostreľovaní Borovej bol podľa gubernátora Charkovskej oblasti zranený 48-ročný civilista, ktorý bol prevezený do nemocnice.

Rusko od začiatku vojny pred viac ako 18 mesiacmi popiera, že útočí na civilistov či civilné objekty, avšak OSN preverila a potvrdila, že vo vojne už prišli o život tisíce civilistov, vrátane stoviek detí. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva uvádza, že od začiatku vojny do 27. augusta bolo 9 511 civilistov zabitých a 17 206 zranených, vrátane 549 zabitých detí. Pripúšťa, že skutočné čísla sú vyššie.

Ukrajina na ministerskej schôdzke EÚ žiada o ďalšie dodávky zbraní a munície

Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba dnes na stretnutí šéfov diplomacií krajín EÚ v španielskom Tolede požiadal európske štáty o ďalšie dodávky zbraní a munície a ostro odsúdil všetkých, ktorí kritizujú údajne pomalé tempo protiofenzívy. Informovala o tom agentúra DPA. Ukrajinská armáda, ktorá sa bráni ruskej agresii, teraz podľa Kulebu potrebuje hlavne delostreleckú muníciu, obrnené vozidlá a tanky.

Ukrajinský minister zahraničia by od partnerov rád získal aj ďalšie systémy protivzdušnej obrany kvôli ochrane koridorov v Čiernom mori, ktoré sa využívajú pre lode exportujúce obilie. Nemecko opätovne vyzval, aby Kyjevu poskytlo strely s plochou dráhou letu Taurus. Berlín s rozhodnutím o ich dodaní váha. "Nedáva to zmysel, pretože by to pomohlo našej protiofenzíve a prispelo k rýchlejšiemu koncu vojny," povedal Kuleba.

Veľmi razantne sa ukrajinský minister vyjadril k zaznievajúcej kritike, že protiofenzíva na východe Ukrajiny nepostupuje dosť rýchlo. "Odporučil by som všetkým kritikom, aby boli ticho, prišli na Ukrajinu a skúsili si sami oslobodiť aspoň jeden štvorcový centimeter územia," povedal. Podľa neho sú súdy o tempe postupu "pľuvancom do tváre ukrajinských vojakov, ktorí denne obetujú životy".

"Je našou zodpovednosťou, aby sme stále znovu rozmýšľali nad tým, ako podporu Ukrajiny zefektívniť a lepšie vyladiť," povedala k téme nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková. Podľa nej je to potrebné napriek faktu, že pomoc Ukrajine je nákladná. "Musíme si každý deň znovu pripomínať: Investujeme tým do mieru v Európe," dodala. Ministri zahraničia budú v Tolede hovoriť aj o situácii v Afrike, a to v súvislosti s vojenskými pučmi v Nigeri a Gabone. 

Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina vyvinula vlastnú zbraň dlhého doletu

Ukrajina vyvinula zbraň schopnú zasiahnuť ciele do vzdialenosti 700 kilometrov. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok v zjavnej narážke na stredajší útok na letisko na západe Ruska. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AP a stanice Sky News. Zelenskyj sa na platforme Telegram zmienil o dôkazoch o "úspešnom použití našich zbraní dlhého dosahu: cieľ bol vzdialený 700 kilometrov". Podľa jeho slov ide o zbrane vyrobené na Ukrajine, nie dodané západnými spojencami. Ďalšie podrobnosti neuviedol.V stredu Moskva obvinila Ukrajinu z útokov na šesť ruských oblastí vrátane letiska v meste Pskov, ktoré leží neďaleko Estónska a Lotyšska necelých 700 kilometrov severne od ukrajinskej hranice. Ukrajinskí predstavitelia obvykle nepriznávajú ani nepopierajú zodpovednosť za útoku na území Ruska, hoci na nich niekedy nepriamo odkazujú, pripomína AP. Sky News dodáva, že Moskva sa nachádza približne 675 kilometrov vzdušnou čiarou od ukrajinského mesta Charkov.

ŠŠI: Inšpekcia preukázala, že deti z Ukrajiny stále neovládajú slovenský jazyk

Deti z Ukrajiny stále neovládajú slovenský jazyk. Vyplýva to zo záverov ďalšej inšpekcie zameranej na začleňovanie žiakov z Ukrajiny do vzdelávania. V období od februára do apríla ju na 30 školách vykonala Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) v spolupráci s Centrom vzdelávacích analýz. Z inšpekcie vyplynuli viaceré odporúčania.

"V prvom rade je potrebné podporiť organizáciu kurzov štátneho jazyka," zdôrazňuje hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská. Dôležité je zabezpečiť školám odbornú, teda psychologickú, špeciálno-pedagogickú a sociálno-pedagogickú podporu v ukrajinskom jazyku, rovnako tak podporiť zamestnávanie pedagogických asistentov ovládajúcich ukrajinský jazyk. Nevyhnutné je tiež posilniť podporu ukrajinským žiakom v oblasti učenia sa a zabezpečiť školám vhodné učebné materiály.

Výsledky zistení inšpekcie sa týkali štyroch oblastí. Prvou bola jazyková podpora, kde sa ukázalo, že kurzy štátneho jazyka organizovala menej ako tretina základných škôl. Viaceré školy zabezpečovali výučbu slovenčiny formou doučovania alebo krúžkovej činnosti. Viac ako polovica učiteľov zhodnotila, že pri komunikácii a konverzácii spadá väčšina ich žiakov z Ukrajiny do najnižších úrovní. Druhou sledovanou oblasťou bola podpora učenia. Inšpekcia preukázala, že doučovanie či úpravy učebného plánu a vzdelávacieho obsahu realizovali školy skôr v menšej miere. Doučovanie realizovali takmer dve tretiny škôl, pravidelné doučovanie absolvovala približne pätina týchto žiakov. Na väčšine škôl nemali žiaci z Ukrajiny upravený učebný plán.

Treťou oblasťou bola podpora v oblasti duševného zdravia. V nej výrazná väčšina riaditeľov uviedla, že ich škola deťom z Ukrajiny nejakú formu podpory poskytovala. Najčastejšie však išlo o všeobecné programy, ktoré sa organizovali v rámci celej triedy alebo školy. Podporu v oblasti duševného zdravia zabezpečovali najmä učitelia, školské podporné tímy, centrum poradenstva a prevencie či špeciálne určený zamestnanec školy. Externé osoby či inštitúcie pomáhali necelej polovici škôl. Poslednou kontrolovanou oblasťou boli vzťahy medzi žiakmi. Z inšpekcie vyplynulo, že väčšina detí z Ukrajiny dostala po nástupe do školy podporu pri oboznamovaní sa s novým prostredím a školy na príchod týchto detí zväčša pripravovali ostatných žiakov.

Veľká časť škôl realizovala preventívne programy, ktoré boli zamerané všeobecne na podporu dobrej klímy a vzťahov, teda neboli špecificky zacielené na začlenenie detí z cudziny. Podľa väčšiny riaditeľov aj učiteľov sa žiaci z Ukrajiny včlenili do kolektívu. Takmer všetky deti z Ukrajiny mali v škole aspoň jedného kamaráta, takmer štvrtina detí si v škole dovtedy kamarátov zo Slovenska nenašla. Prvá inšpekcia sa realizovala koncom minulého roka.

Kriminológ: Front na Ukrajine sa posúva, zločiny treba monitorovať hneď

Frontová línia na Ukrajine sa v posledných týždňoch posunula, v oslobodených oblastiach je v tejto súvislosti potrebné ihneď začať monitorovať možné vojnové zločiny, inak sa dôkazy čoskoro stratia. V Bruseli to v stredu večer uviedol český kriminológ Petr Pojman, ktorý jazdí na Ukrajinu veľmi často a zaoberá sa práve monitorovaním vojnových zločinov, ktorých sa podľa pozotárov dopúšťa ruská armáda.

Pojeman, ktorý je tiež predsedom charitatívnej organizácie Team4 Ukraine, vystúpil na otvorení výstavy fotografií z Charkova, ktorú v Európskom parlamente usporiadala europoslankyňa Markéta Gregorová (Piráti). Vyše 80 fotografií zničených miest prítomným predstavila aj Ukrajinka Natalija Zubarová, šéfka organizácie Maidan Monitoring Information Center, ktorá sa snaží dokumentovať ruské vojnové zločiny v Charkove a Charkovskej oblasti. „V meste zostalo len veľmi málo ľudí, bomby nám lietali nad hlavou, my sme ale začali robiť najrôznejšie fotografie a videá,“ opísala Zubarová, ako vyzerali prvé mesiace po začatí ruskej invázie.

Zničenie ukrajinskej infraštruktúry ruskými útokmi už monitorujú viac ako rok a pol, vojnových zločinov len v ich oblasti počas tej doby zaznamenali tisíce. Zničené boli ako rezidenčné domy, tak aj detské ihriská či materské škôlky. Dôkazy vyhotovené v digitálnej podobe odovzdávajú vyšetrovateľom, ktorí sa zločinmi zaoberajú. Pri monitoringu zasiahnutých oblastí využívajú aj drony. „Dúfame, že naša práca bude využitá na to, aby bola prezentovaná na medzinárodných súdoch,“ dodala Ukrajinka.

Rovnako ako Pojman aj ona zdôraznila rýchlosť, s ktorou treba pracovať na mieste, „aby sme neprišli o dôležité dôkazy“. Ľudí, ktorí sa tým zaoberajú, je ale na Ukrajine stále veľmi málo. „Napríklad nedávno bola oslobodená obec Robotne v Záporožskej oblasti, práve tam je potrebné miestnym ľuďom pomôcť s monitorovaním zločinov. Pretože o pár mesiacov či rokov si svedkovia už nebudú nič pamätať,“ uviedol český kriminológ. Čerstvé spomienky miestnych sú dôležité aj napríklad, pokiaľ ide o existenciu možných hromadných hrobov. „Ľudia, ktorí žijú pri masových hroboch, tam mohli niekoho vidieť, mohli si všimnúť, kto a ako sa tam pohyboval,“ opísal Pojman.

Ďalšími zločinmi, ktoré treba podľa neho zdokumentovať, sú deportácie dospelých aj detí do Ruska. „Môžu to byť desaťtisíce ľudí, ktorí žijú v Rusku so zmeneným menom. V mnohých prípadoch bude pravdepodobne nemožné ich vôbec nájsť,“ povedal kriminológ. „Sprostredkovať prebiehajúcu tragédiu ukrajinského ľudu je to najmenšie, čo môžeme teraz robiť. Vedomie, že ich spojenci naprieč európskymi národmi ich utrpenie vidia aj v čase, keď sa môže zdať, že ruskú agresiu v médiách nahradili dovolenkové reportáže, je dôležitým signálom, že na ne nezabúdame a sme pripravení im ďalej pomáhať s vyhnaním ruského agresora, potrestaním páchateľov vojnových zločinov aj následnou obnovou ich krajiny,“ uviedla k výstave europoslankyňa Gregorová.