519. deň na Ukrajine: Parlament predĺžil stanné právo a mobilizáciu o ďalších 90 dní

KYJEV / ​Parlament predĺžil stanné právo a mobilizáciu o ďalších 90 dní. Putin sľúbil šiestim africkým krajinám, že im zadarmo dodá tisíce ton obilia. NATO posilní svoj dohľad nad čiernomorským regiónom. Z vojnového pamätníka Matka Vlasť v Kyjeve odstraňujú sovietsky znak. Zelenskyj navštívil východoukrajinské mesto Dnipro.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Parlament predĺžil stanné právo a mobilizáciu o ďalších 90 dní

Ukrajinský parlament predĺžil vo štvrtok, 27. júla,  platnosť trvania stanného práva, ako aj mobilizáciu do armády o ďalších 90 dní. TASR správu prevzala z agentúry DPA. Za predĺženie stanného práva hlasovali dve tretiny poslancov 450-členného parlamentu (Verchovnej rady). Oznámili to viacerí poslanci na svojich účtoch v aplikácii Telegram. Obe uvedené opatrenia tak zostanú v platnosti do polovice novembra.

Poslanec Olexij Hončarenko podotkol, že predĺženie stanného práva neumožňuje usporiadať parlamentné voľby, ktoré by sa mali na základe ústavy v krajine konať 29. októbra. Dlhotrvajúca vojna taktiež ohrozuje prezidentské voľby naplánované na 31. marca 2024.

Stanné právo a všeobecná mobilizácia vrátane dočasného zákazu vycestovania pre mužov vo veku 18–60 rokov boli vyhlásené po začiatku ruskej invázie vlani vo februári a odvtedy boli opakovane predlžované na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského. Počas stanného práva majú ozbrojené sily rozšírené právomoci a obmedzujú sa občianske slobody, ako napríklad právo na konanie demonštrácií. 

Prečítajte si tiež

518. deň na Ukrajine: Poslanec začal kolaborovať s Ruskom, hrozí mu 15-ročný trest

Rusko-ukrajinský súboj

Na šermiarskom šampionáte v talianskom Miláne sa malá úprava pravidiel postarala o poriadnu drámu. V súťaži sa proti sebe postavila ukrajinská a ruská súťažiaca.

Putin sľúbil šiestim africkým krajinám, že im zadarmo dodá tisíce ton obilia

Ruský prezident Vladimir Putin ponúkol vo štvrtok, 27. júla, šiestim africkým krajinám obilie zadarmo. K tomuto kroku pristúpil krátko po tom, ako Rusko odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. V príhovore na začiatku Rusko-afrického summitu Putin uviedol, že Rusko tento rok očakáva rekordnú úrodu obilia a je pripravené nahradiť Ukrajinu v jeho vývoze do Afriky. 

"V nasledujúcich štyroch až piatich mesiacoch budeme schopní zaistiť bezplatné dodávky 25.000 až 50.000 ton obilia pre Burkinu Faso, Zimbabwe, Mali, Somálsko, Stredoafrickú republiku a Eritreu," uviedol šéf Kremľa. Poukázal tiež na "kritickú úlohu" svojej krajiny v celosvetovej potravinovej bezpečnosti. Západné sankcie podľa Putina bránia Rusku dodávať chudobných krajinám aj bezplatné hnojivá. "Vynára sa paradox. Na jednej strane západné krajiny bránia vývozu nášho obilia a hnojív a na druhej strane nás pokrytecky obviňujú zo súčasnej krízy na svetovom trhu s potravinami," uviedol Putin.

Dvojdenný Rusko-africký summit je súčasťou snáh Ruska o presadenie svojho vplyvu a podnikateľských záujmov v Afrike. Moskva si tam zachováva podporu aj napriek medzinárodnej izolácii pre vojnu na Ukrajine. Očakáva sa, že na summite bude uzatvorených viacero dohôd. Prvý Rusko-africký summit sa uskutočnil v roku 2019. Podľa Ruska je na summite zastúpených 49 z 54 afrických krajín, pričom 17 z nich reprezentujú hlavy štátov a štyri predsedovia vlády. Je to menej ako polovica lídrov na summite v roku 2019, píše Reuters.

Čiernomorská obilná dohoda, ktorú podpísalo Rusko a Ukrajina vlani v júli pod patronátom Turecka a OSN, umožnila vývoz takmer 33 miliónov ton obilia cez Čierne more aj napriek vojenským operáciám v oblasti. Rusko však 17. júla odmietlo dohodu opätovne predlžiť. Podľa humanitárnych skupín to pocítia v mnohých častiach Afriky, ktorá je vo veľkej miere závislá od obilia z Ruska a Ukrajiny. Mnoho Afričanov pritom už teraz ohrozuje hlad.

NATO posilní svoj dohľad nad čiernomorským regiónom

NATO posilní sledovanie čiernomorského regiónu, pričom toto rozhodnutie súvisí s odstúpením Ruska od obilnej dohody. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters. "Spojenci a Ukrajina dôrazne odsudzujú rozhodnutie Ruska odstúpiť od čiernomorskej obilnej dohody a jeho úmyselné snahy o zastavenie ukrajinského poľnohospodárskeho vývozu, na ktorom sú závislé milióny ľudí po celom svete," uviedlo NATO v stredu vo vyhlásení po stretnutí Rady NATO-Ukrajina. Zároveň oznámilo, že zvýši "sledovanie a hliadkovanie v čiernomorskom regióne, a to aj prostredníctvom hliadkovacích lietadiel a dronov".

Platnosť dohody o vývoze ukrajinského obilia cez čiernomorské prístavy vypršala 17. júla, keď Rusko oznámilo, že pozastavuje svoju účasť na dohode. Podľa Organizácie Spojených národov rozhodnutie Ruska "udelí úder" predovšetkým ľudom v núdzi. Moskva naznačila, že by zvážila oživenie dohody, ak budú splnené jej požiadavky o ruskom vývoze obilia a hnojív.

NATO tiež kritizovalo vyhlásenie Ruska, že niektoré oblasti Čierneho mora nie sú bezpečné pre námornú dopravu. Po skončení platnosti dohody totiž Moskva oznámila, že o náklade každej lode smerujúcej k ukrajinským prístavom bude uvažovať ako o možných vojenských dodávkach. "Spojenci poukázali na to, že nová oblasť v Čiernom mori, pred ktorou Rusku vystríha, leží vo výlučnej ekonomickej zóne Bulharska a vznikajú tak nové riziká pre zlý odhad a eskaláciu ako i prekážky pre slobodnú plavbu po moriach," dodáva NATO. Bulharsko je členom Aliancie od roku 2004.

NATO vo vyhlásení tiež odsúdilo ruské útoky na ukrajinské mestá Odesa a Mykolajiv a iné prístavné mestá vrátane útoku na ukrajinské zariadenie pre skladovanie obilia v Reni na Dunaji. Toto mesto susedí s ďalším členom NATO - Rumunskom. "Sme pripravený brániť každý centimeter územia spojencov pred akoukoľvek agresiou," upozornil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Prečítajte si tiež

517. deň na Ukrajine: Potvrdil sa nález mín v areáli Záporožskej jadrovej elektrárne

Z vojnového pamätníka Matka Vlasť v Kyjeve odstraňujú sovietsky znak

Robotníci začali odstraňovať štátny znak bývalého Sovietskeho zväzu z pamätníka Matka Vlasť v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, ktorý je venovaný víťazstvu nad nacizmom v druhej svetovej vojne. Kladivo a kosák má na pamätníku nahradiť ukrajinský štátny znak – trojzubec. Oznámilo to v stredu ukrajinské ministerstvo kultúry, píše agentúra DPA.
Ministerstvo kultúry zverejnilo aj videozáznam z prípravy na demontáž znaku s rozmermi 13 krát osem metrov.

Matka Vlasť je najvyššou sochou v Európe, pričom o 16 metrov prevyšuje aj americkú Sochu slobody. Bez podstavca je vysoká 62 metrov, s podstavcom 102 metrov. Celá konštrukcia je z nerezovej ocele a váži 560 ton. Zobrazuje ženskú postavu, ktorá drží v pravej ruke meč a v ľavej štít. Práve na jej štíte sú vyobrazené kosák a kladivo, ktoré má teraz nahradiť ukrajinský trojzubec.

Socha sa nachádza na brehu rieky Dneper pred ukrajinským národným múzeom druhej svetovej vojny. So stavbou pamätníka sa začalo v roku 1979, dokončený a slávnostne odhalený bol v roku 1981 spoločne s otvorením zmieneného múzea. Ukrajinský trojzubec má byť vyrobený z kovu pochádzajúceho z Európy, nie však z územia Ukrajiny, keďže oceľ od domáceho výrobcu zo Záporožskej oblasti nespĺňala stanovené požiadavky.

Demontáž starého emblému a výroba aj umiestnenie nového má stáť v prepočte približne 680 000 eur, ktoré Kyjev získal od súkromných darcov. Cieľom je sochu zrenovovať pred 24. augustom, keď si bude Ukrajina pripomínať 32. výročie vyhlásenia nezávislosti.

Z nedávneho prieskumu vyplynulo, že demontáž sovietskeho štátneho znaku z pamätníka si želá drvivá väčšina Ukrajincov. DPA dodáva, že s odstraňovaním sovietskych symbolov začala Ukrajina už po vyhlásení nezávislosti v roku 1991.

Prečítajte si tiež

VIDEO: Ruské nálety zničili chrám v Odese, Zelenskyj sľúbil odvetu

Zelenskyj navštívil východoukrajinské mesto Dnipro

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok, 27. júla, navštívil mesto Dnipro na juhovýchode Ukrajiny, aby tam rokoval o vojenských dodávkach smerujúcich na front a o vzdušnej obrane. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters. "Pracovný deň sme začali v Dnipre," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram pod videom zo stretnutia s veliteľmi.

Informoval tiež o rokovaniach vojenských veliteľov s predstaviteľmi vlády a o situácii na tamojšom bojisku, o dodávkach munície a spôsoboch posilnenia vzdušnej obrany. "Ako vždy sme venovali mimoriadnu pozornosť dodávkam munície pre našich vojakov i efektívnosti používanie už existujúcich systémov vzdušnej obrany a posilnení štítu oblohy, pričom sme prihliadali na dodávky od našich partnerov," napísal prezident. Dodal, že rokoval aj o previerke náborových úradov po celej Ukrajine. Začala sa na základe viacerých obvinení z korupcie a po sťažnostiach na proces mobilizácie.

Dnipro je dôležitým hospodárskym centrom juhovýchodnej Ukrajiny a leží neďaleko frontovej línie, ktorá sa tiahne od Chersonu na juhu cez Donbas až po Charkovskú oblasť na severe. Pred inváziou v Dnipre žil asi milión obyvateľov. Po vpáde ruských vojsk sa z mesta stalo logistické a humanitárne centrum.