422. deň na Ukrajine: Útoku čelil takmer po mesiaci aj Kyjev

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYJEV / Ruské sily v noci opäť zaútočili na ukrajinské mestá iránskymi dronmi. Útoku čelil takmer po mesiaci aj Kyjev. K najtvrdším bojom na fronte naďalej dochádza v meste Bachmut. Ukrajinská armáda potvrdila, že Rusi za cenu obrovských strát pokračujú v jeho postupnom pomalom dobývaní. Na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku sa opäť zišli predstavitelia štátov podporujúcich Ukrajinu. Rokovania boli podľa ministra obrany Spojených štátov Austina zamerané najmä na dodávky protivzdušnej obrany a munície.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

Všetci spojenci sa zhodujú, že Ukrajina do NATO vstúpi

Všetky členské krajiny Severoatlantickej aliancie sa zhodujú, že Ukrajina vstúpi do NATO. Vyhlásil to v piatok, 21. apríla, generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg pred stretnutím kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na leteckej základni Ramstein v Nemecku. Šéf NATO dodal, že v súčasnosti je hlavnou prioritou zaistiť, aby Ukrajina nad Ruskom zvíťazila. Okrem toho uviedol, že po skončení vojny musí mať Ukrajina dostatok odstrašujúcich prostriedkov na to, aby zabránila ďalšiemu útoku. Stoltenberg zároveň oznámil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prijal pozvanie na summit NATO v litovskom Vilniuse, ktorý sa uskutoční 11. a 12. júla.

Nie je ale jasné, či sa Zelenskyj na summite zúčastní osobne alebo prostredníctvom videokonferencie. Kyjev cestovné plány prezidenta vopred neoznamuje z bezpečnostných dôvodov. Stoltenberg už vo štvrtok počas návštevy Ukrajiny povedal, že budúcnosť tejto krajiny je v Severoatlantickej aliancii. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok zopakoval, že jedným z cieľom takzvanej špeciálnej vojenskej operácie Ruska je aj naďalej zabrániť Ukrajine, aby do NATO vstúpila.

Ukrajina vzdorovala v noci ďalším vzdušným náletom; terčom útokov bol aj Kyjev

Ukrajina v noci na piatok čelila ďalšiemu ruskému náletu bezpilotných lietadiel, uviedol na sociálnej sieti generálny štáb ukrajinskej armády. Ukrajinská armáda dodala, že na území Ukrajiny odrazila osem z desiatich útočiacich dronov Šáhid-136. Bezpilotné lietadlá ruskej armády prvýkrát po takmer mesiaci útočili i na ukrajinskú metropolu Kyjev. Rozsah škôd či možné obete predmetných útokov neboli bezprostredne známe.

Ukrajina sa stala účastníckou krajinou mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany

Európska komisia oznámila, že Ukrajina sa vo štvrtok, 20. apríla, stala účastníckou krajinou mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany – európskeho rámca solidarity, ktorý pomáha krajinám postihnutým katastrofami. Eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič vo štvrtok v Kyjeve podpísal v mene Európskej únie dohodu, ktorou sa Ukrajine udeľuje plné členstvo v tomto mechanizme. Komisár sa v Kyjeve zúčastnil na medzinárodnom summite miest a regiónov. Medzi účastníkmi bol i prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj, ukrajinská vicepremiérka Oľha Stefanišynová a minister vnútra Ihor Klymenko.
Komisia uviedla, že EÚ vo štvrtok pridelila Ukrajine ďalších 55 miliónov eur na humanitárne financovanie. Ide o dodatok k sume 145 miliónov eur, ktoré boli poskytnuté od začiatku tohto roka. Táto nová pomoc je určená na prípravu Ukrajiny na budúcu zimu. Celková humanitárna pomoc EÚ od vypuknutia vojny na Ukrajine dosiahla 685 miliónov eur.

EÚ cez mechanizmus civilnej ochrany posiela na Ukrajinu núdzovú pomoc z celej Európy už od začiatku ruskej agresie. V rámci najdlhšie trvajúcej operácie mechanizmu bolo zaslaných viac ako 88.000 ton záchranného vybavenia, potravín a liekov. Najnovšie bolo pre Ukrajinu zmobilizovaných vyše tisíc generátorov elektrickej energie zo strategických energetických rezerv rescEU, ktoré sú plne financované EÚ. Ukrajina ako plnoprávny člen tohto mechanizmu bude môcť prostredníctvom neho posielať pomoc iným krajinám v prípade, že sa ocitnú v krízovej situácii. Mechanizmus EÚ bol od svojho vzniku v roku 2001 v oblasti civilnej ochrany aktivovaný pri vyše 600 núdzových situáciách a krízach v rámci EÚ aj mimo nej.

Cieľom mechanizmu je posilniť spoluprácu medzi 27 členskými krajinami EÚ a teraz už deviatimi vonkajšími zúčastnenými štátmi - Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Island, Nórsko, Severné Macedónsko, Srbsko, Turecko a Ukrajina - v oblasti civilnej ochrany s cieľom zlepšiť prevenciu, pripravenosť a reakciu na katastrofy. Spoločný prístup spája odborné znalosti a kapacity síl prvej reakcie, predchádza duplicite záchranných prác a zabezpečuje, aby pomoc zodpovedala potrebám postihnutých. Výmena osvedčených postupov uľahčuje neustály vývoj vyšších spoločných štandardov, čo záchranným tímom umožňuje lepšie porozumieť rôznym prístupom a dopĺňať sa keď dôjde k nejakej katastrofe.

Kremeľ neplánuje ďalšiu vlnu mobilizácie do armády

Kremeľ v piatok uviedol, že neplánuje novú vlnu mobilizácie pre svoju vojenskú operáciu na Ukrajine. Reagoval tak na správy ruských médií, že študentom v Moskve i ďalších mestách boli doručené oznámenia o povolávacích rozkazoch. "O nijakej mobilizačnej vlne sa v Kremli nehovorí," povedal kremeľský hovorca Dmitrij Peskov novinárom. Dodal, že o povolávacích rozkazoch pre študentov, o ktorých napísali ruské médiá, nič nevie. "Úprimne povedané, o tomto počujem prvýkrát. Aké oznámenia? Naozaj, neviem," uviedol. Ruský prezident Vladimir Putin vlani niekoľko mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyhlásil v krajine čiastočnú mobilizáciu, v Rusku prvú od druhej svetovej vojny, na posilnenie armády. Desaťtisíce mužov z krajiny pred povolávacím rozkazom utieklo.

Peskov povedal, že v súčasnosti prebieha modernizácia a digitalizácia systému povolávania do armády v rámci úsilia súvisiaceho s "ústavnou povinnosťou ruských občanov vykonávať povinnú vojenskú službu". Putin podpísal minulý týždeň zákon o zavedení elektronického povolávacieho rozkazu, ktorý výrazne uľahčí mobilizáciu Rusov do armády a mal by zabrániť mužom utekať z krajiny pred odvedením do armády. Návrh zákona expresne rýchlo prešiel ruským parlamentom a dokonca aj poslanci naklonení Kremľu sa sťažovali, že bol prijatý pod rúškom tajomstva.

Zelenskyj označil lídrov, ktorí sa snažia byť neutrálni, za populistov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil svetových lídrov, ktorí v súvislosti s inváziou na Ukrajinu zaujali neutrálny postoj, za populistov. "Sú lídri, ktorí ani raz nenavštívili Ukrajinu a nevideli, čo priniesla ruská agresia a prečo je dôležité obraňovať životy," uviedol Zelenskyj. Dodal, že takýmto lídrom ide len o určitý druh populizmu. Ukrajinský prezident sa takto vyjadril v príhovore pred výborom mexických zákonodarcov, pričom odkazoval na politikov, akým je napríklad brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Brazílsky líder totiž odmieta Ukrajine poskytnúť zbrane a zdá sa, že vinu pripisuje obom stranám konfliktu. Okrem toho vyzval aj na založenie skupiny krajín zahrňujúcich Brazíliou a Čínu, ktorá by sprostredkovala mier na Ukrajine.

Mexiko, na ktorého čele stojí prezident Andrés Manuel López Obrador, zase odsúdilo inváziu, no odmietlo uvaliť na Rusko ekonomické sankcie. López Obrador tiež v roku 2022 označil politiku organizácie NATO zameranú na pomoc Ukrajine za nemorálnu a odsúdil ju. Podľa neho možno túto politiku prirovnať k tvrdeniu: "Ja dodám zbrane, vy dodáte smrť". Ukrajinský prezident okrem toho kritizoval aj veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré obchodujú s Ruskom. "Svet je nanešťastie plný pokrytectva," povedal. Po svojom príhovore zožal Zelenskyj standing ovation od mexických parlamentných poslancov zo Skupiny mexicko-ukrajinského priateľstva, z ktorých väčšina pochádza z opozičných strán.