Skoro jasno
16°
Bratislava
Bonifác
14.5.2024
320. deň na Ukrajine: Západná zbrane len predĺžia utrpenie Ukrajincov, uviedol Kremeľ
Zdielať na

320. deň na Ukrajine: Západná zbrane len predĺžia utrpenie Ukrajincov, uviedol Kremeľ

MOSKVA / Pápež František aj v tradičnom novoročnom prejave k diplomatom vyzval na ukončenie bojov na Ukrajine. Okrem toho označil vojnu za zločin proti Bohu a ľudskosti. Medzičasom sa na fronte podľa Kyjeva zhoršuje morálka aj psychický stav ruských vojakov. Jednotka na anektovanom Kryme chce údajne ukončenie vojny za akýchkoľvek podmienok. Rušno bolo v Charkove, kde dopadla raketa. Úrady odtiaľ hlásia dve obete. Najťažšie boje sú stále v okolí Bachmutu. Ukrajinský prezident tam plánuje posilniť jednotky.

​Kremeľ: Západná zbrane len predĺžia utrpenie Ukrajincov

Dodávanie západných zbraní na Ukrajinu len sťaží Ukrajincom život, vyhlásil v pondelok, 9. januára, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. "Tieto dodávky v zásade nič nezmenia. Iba predĺžia utrpenie ukrajinského ľudu," uviedol Peskov pre novinárov. Reagoval tak na otázku týkajúcu sa rozhodnutie Francúzska poslať na Ukrajinu obrnené vozidlá. Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil rozhodnutie dodať Ukrajine francúzske obrnené vozidlá AMX-10 RC minulý týždeň. Macron pritom podľa Peskova ostáva naďalej v kontakte aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa hovorcu Kremľa je kontakt prezidentov "napriek rozdielom užitočný".

Peskov sa vyjadril aj k ruskému útoku na ukrajinské mesto Kramatorsk, pri ktorom podľa ruského ministerstva obrany zahynulo 600 ukrajinských vojakov. Podľa starostu Kramatorska a reportérov agentúru Reuters na Ukrajine však pri útoku nezomrel nikto. Kremeľ však podľa Peskova informáciám ruského rezortu obrany "plne dôveruje". Peskov tiež označil za nepravdivé tvrdenie tajomníka ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexija Danilov. Ten minulý týždeň uviedol, že námestník šéfa ruskej prezidentskej kancelárie Dmitrij Kozak rokoval s európskymi predstaviteľmi o potenciálnej mierovej dohode, všíma si britský denník The Guardian.

V ukrajinskom meste Buča otvorili "jurtu nezlomnosti"

Kazachstan dal v ukrajinskom meste Buča postaviť "jurtu nezlomnosti", ktorá obyvateľom ponúka priestor, kde sa môžu zohriať a dostať teplé jedlo či nápoj. Napísal o tom v nedeľu, 8. januára, britský denník The Guardian. Odvoláva sa na webovú stánku Odessa Journal, podľa ktorej túto "jurtu nezlomnosti" finančne podporili občania Kazachstanu, veľvyslanectvo Kazachstanu na Ukrajine a Sergej Nahorňak, predseda ukrajinskej skupiny pre medziparlamentné vzťahy s Kazachstanom. Web Odessa Journal dodal, že po celej Ukrajine má byť postupne postavených šesť takýchto júrt. Miestnym obyvateľom poslúžia ako výhrevňa počas výpadkov prúdu, ktoré sú dôsledkom ostreľovania objektov kritickej infraštruktúry ruskou armádou.

V meste Buča sa v marci odohral masaker, píše The Guardian. V tomto meste pri metropole Kyjev po stiahnutí ruskej armády objavili stovky tiel. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v decembri uviedol, že jeho úrad v období od 4. do 30. marca na mieste zdokumentoval 73 zabitých civilistov vrátane troch detí.

Proruskí separatisti tvrdia, že ruská armáda dobyla obec pri meste Bachmut

Proruskí separatisti na východe Ukrajiny v pondelok uviedli, že ruská armáda obsadila obec Bachmutske v Doneckej oblasti neďaleko mesta Bachmut. V jeho okolí prebiehajú už niekoľko mesiacov ťažké boje. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. Obec Bachmutske "na území Doneckej ľudovej republiky (DĽR) bola oslobodená ozbrojenými silami Ruskej federácie," uviedli separatisti na sociálnej sieti Telegram. Agentúra AFP ich tvrdenie nedokázala nezávisle overiť.

Bachmutske sa nachádza severovýchodne od Bachmutu, kde pred začiatkom ruskej invázie žilo zhruba 70.000 obyvateľov. Aj susedné mesto Soledar je v súčasnosti dejiskom tvrdých bojov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu v pravidelnom večernom príhovore povedal, že oblasť medzi Bachmutom a Soledarom je "jedným z najkrvavejších miest na fronte". Moskva v septembri na základe referend, ktorých výsledky neuznal Kyjev ani Západ, nezákonne anektovala Doneckú a Luhanskú oblasť i časti Záporožskej a Chersonskej oblasti a považuje ich za súčasť ruského územia.

Sky News: Británia možno pošle Ukrajine po prvý raz tanky

Británia zvažuje, že Ukrajine po prvý raz od začiatku ruskej invázie pred takmer 11 mesiacmi poskytne tanky. Rokovania o dodávke tankov typu Challenger 2 podľa spravodajskej stanice Sky News prebiehajú už niekoľko týždňov, informuje TASR. "To by povzbudilo aj ostatných, aby tiež poslali tanky (na Ukrajinu)," povedal pre Sky News zdroj z Ukrajiny, ktorý pripomenul, že následne by Kyjevu mohli dodať tanky aj Nemecko či Spojené štáty. Ako poznamenáva Sky News, odvolávajúca sa na západný zdroj oboznámený s priebehom rokovaní, britská vláda ešte neurobila konečné rozhodnutie o poskytnutí tankov Ukrajine. Británia by sa mohla stať prvou západnou krajinou, ktorý by dodala výkonné západné tanky Kyjevu.

Predstavitelia približne 50 krajín vojensky podporujúcich Ukrajinu sa majú stretnúť 20. januára a prípadná nová pomoc Ukrajine vrátane tankov by mohla byť oznámená práve tu, uvažuje Sky News. Podľa zdroja televízie by Británia mohla poslať Ukrajine približne desať tankov. Zdroj pripustil, že tento počet tankov sám o sebe nedokáže zvrátiť priebeh bojov, ale môže slúžiť na prelomenie obáv západných krajín, že poskytnutie tankov by viedlo k neprijateľnej eskalácii konfliktu. Poľsko a Fínsko už chceli poslať na Ukrajinu nemecké tanky Leopard II, no Berlín ako držiteľ exportnej licencie to neumožnil.

Vedenie školy v Kramatorsku odmieta tvrdenia o zabitých ukrajinských vojakoch

Predstavitelia odbornej školy v meste Kramatorsk na východe Ukrajiny v pondelok, 9. januára, popreli tvrdenia Ruska, že pri nedeľnom raketovom útoku ruskej armády boli v tomto objekte zabité stovky ukrajinských vojakov. Podľa školy sa v dôsledku dopadu rakety iba rozbili okná a poškodili interiéry učební, informuje TASR.

Reportéri agentúry AP, ktorí v pondelok navštívili miesto činu, konštatovali, že väčšina okien na štvorposchodovej betónovej budove bola rozbitá. Miestni obyvatelia v budove upratovali trosky, zametali rozbité sklo a vyhadzovali rozbitý nábytok do krátera, ktorý vznikol dopadom rakety. Oddelene stojaca šesťposchodová budova školy je z veľkej časti nepoškodená. Reportéri AP tam nezistili nič, čo by nasvedčovalo prítomnosti ukrajinskej armády či obetí. Zástupkyňa riaditeľa školy Jana Pristupová pre AP dodala, že "nikto nikde nevidel jedinú škvrnu od krvi". Spresnila, že pred začiatkom vojny vo februári minulého roka mala škola viac ako 300 študentov, väčšina z nich študovala strojárstvo. Po vpáde ruskej armády sa väčšina vyučovania koná dištančne. Napriek tomu sú teraz študenti školy v šoku, dodala Pristupová.

Ukrajinskí predstavitelia v nedeľu veľmi rýchlo popreli tvrdenia Ruska, že ukrajinská armáda pri ich útoku prišla o veľký počet vojakov, aj keď priznali, že k ostreľovaniu Kramatorska došlo. Žiadne obete ruského útoku ani prítomnosť vojakov ukrajinskej armády priamo na mieste činu nezistili ani novinári zo CNN, Reuters či fínskeho verejnoprávneho telerozhlasu Yle.

Moskva napriek absencii dôkazov však na svojich tvrdeniach trvá. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok uviedol, že správy z miesta činu neotriasli dôverou vysokých predstaviteľov štátu v rezort obrany. "Ministerstvo obrany je hlavným, legitímnym a komplexným zdrojom informácií o priebehu špeciálnej vojenskej operácie," povedal Peskov v pondelok v konferenčnom hovore s novinármi, pričom opäť použil Kremľom vyžadovaný zástupný termín pre vojnu na Ukrajine. Ruské ministerstvo obrany v nedeľu vydalo vyhlásenie, v ktorom označilo ostreľovanie Kramatorska za "odvetnú operáciu" za "úder kyjevského režimu" z noci na 1. januára, keď ukrajinská armáda v meste Makijivka v Doneckej oblasti zasiahla ubytovňu používanú ruskou armádou.

Zdielať na

Súvisiace články

Najčítanejšie správy