319. deň na Ukrajine: Rusko údajne zabilo stovky ukrajinských vojakov v odvetnom útoku, svedkovia na mieste to ale popreli

KYJEV / Podľa Ruska jeho sily vykonali odvetný útok vo východoukrajinskom meste Kramatorsk s cieľom pomstiť sa za smrť 89 vojakov, ktorí boli zabití pred týždňom v meste Makijivka v Doneckej oblasti. Zabiť mali viac ako 600 vojakov. Novinári, ktorí sa vydali na miesto údajného útoku, ale žiadne telá nenašli. Ukrajinský prezident Zelenskyj označil jednostranné prímerie, ktoré ruský prezident Putin oznámil počas pravoslávnych Vianoc, za neúspešné. Rusko tvrdí, že vlastné prímeria dodržiavalo.

+237 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Rusko údajne podniklo v Kramatorsku odvetný útok za vojakov zabitých v Makijivke

Rusko v nedeľu, 8. januára, oznámilo, že jeho sily vykonali odvetný útok vo východoukrajinskom meste Kramatorsk s cieľom pomstiť sa za smrť 89 vojakov, ktorí boli zabití pred týždňom v meste Makijivka v Doneckej oblasti. "Viac než 600 ukrajinských vojakov bolo zabitých v dôsledku masívneho raketového útoku na jednotky umiestnené v dvoch budovách v Kramatorsku," uviedlo ruské ministerstvo. Dodáva, že zasiahnuté budovy slúžili ako dočasné kasárne pre vojakov. Ruské ministerstvo priblížilo, že za uplynulých 24 hodín sa Moskve podarilo cez viaceré nezávislé kanály odhaliť a potvrdiť dočasné nasadenie ukrajinských vojakov v Kramatorsku. V oboch budovách bolo údajne dovedna 1 300 príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl. K zodpovednosti za útok v Makijivke z noci zo Silvestra na Nový rok sa v pondelok, 2. januára, prihlásil Kyjev. Zasiahnutá bola škola slúžiaca ako kasárne pre zmobilizovaných ruských vojakov. Kyjev najprv tvrdil, že pri útoku zahynulo okolo 400 ruských vojakov. Neskôr ale informoval, že počet mŕtvych ešte overuje.

Reuters: Po útoku v Kramatorsku v rozpore s tvrdeniami Ruska obete nehlásia

"Ruský raketový útok na ukrajinské mesto Kramatorsk síce spôsobil škody, ale nezničil dve budovy," povedal očitý svedok pre novinárov agentúry Reuters, ktorí miesto útoku navštívili. Takisto nie je badať žiadne zjavné známky toho, že by počas útoku došlo k obetiam na životoch ukrajinských vojakov. Reportéri Reuters navštívili dva univerzitné internáty, v ktorých boli podľa ruského ministerstva obrany dočasne umiestnení ukrajinskí vojaci. Ani jedna z budov ale nebola priamo zasiahnutá raketami či vážne poškodená. Jedna z budov mala rozbitých niekoľko okien a v jej blízkosti bol veľký kráter. Druhá budova bola bez akýchkoľvek škôd. Zhruba 50 metrov ďalej bolo vidieť kráter, ktorý sa nachádzal bližšie ku kasárňam. Nič nenasvedčovalo ani tomu, že by tam žili vojaci a novinári si nevšimli ani nijaké stopy krvi či mŕtve telá.

Starosta Kramatorska Olexandr Hončarenko tiež uviedol, že útok si nevyžiadal žiadne obete. Priblížil, že došlo k poškodeniu dvoch vzdelávacích zariadení a ôsmich obytných budov a garáží. Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko povedal, že Rusko vypálilo na toto mesto sedem rakiet. Hovorca východného krídla ukrajinskej armády Serhij Čerevatyj takisto poprel ruské tvrdenia a spresnil, že k útokom ruskej armády na Kramatorsk došlo v sobotu, 7. januára,  po 23-tej hodine. "Nemal ale žiadny dosah na ukrajinskú armádu," povedal. Reuters konštatuje, že Ukrajina po ruskom marcovom útoku na vojenskú výcvikovú základňu pri meste Javoriv na západe krajiny, pri ktorom boli zabité desiatky jej vojakov, už svoje sily neumiestňuje blízko seba iba v jednom ubytovacom zariadení.

Zelenskyj označil ruské prímerie za neúspešné

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil jednostranné prímerie, ktoré ruský prezident Vladimir Putin oznámil počas pravoslávnych Vianoc, za neúspešné. "Svet sa mohol opäť presvedčiť, aké nepravdivé sú vyhlásenia z Moskvy na každej úrovni. Hovorili niečo o údajnom prímerí, ale ruské strely opäť zasiahli Bachmut a ďalšie ukrajinské pozície," povedal Zelenskyj. O pokračujúcich ruských útokoch tankami, delostrelectvom a raketami hovoril aj ukrajinský generálny štáb. Krátko po ukončení prímeria ohláseného Moskvou v sobotu o polnoci miestneho času okrem toho hlásili výbuchy vo východoukrajinskej Charkovskej oblasti. Podľa prvých informácií si vyžiadali jednu obeť. Letecký poplach vyhlásili takmer okamžite po polnoci aj v Poltavskej, Dnepropetrovskej, Záporožskej a Luhanskej oblasti i na Ruskom anektovanom Kryme. Podľa ukrajinských predstaviteľov zomreli pri ruskom ostreľovaní počas vianočných dní v meste Bachmut v Doneckej oblasti dvaja civilisti.

Kremeľ vo štvrtok, 5. januára, oznámil, že Putin nariadil jednostranne zastaviť paľbu od piatkového poludnia do sobotňajšej polnoci. Ako dôvod uviedol Vianoce, ktoré pravoslávni veriaci slávili v týchto dňoch. Kyjev krok Ruska odmietol ako pokrytecký a mnohí zahraniční pozorovatelia hovorili o propagandistickom geste. Ešte počas platnosti prímeria Moskva v sobotu, 7. januára, popoludní priznala, že opätuje ukrajinské útoky. Podľa hovorcu ruského ministerstva obrany k tomu došlo v Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Bez ohľadu na to hovorca vyhlásil, že Rusko vlastné prímeria dodržiavalo.

Rusko a Ukrajina si vymenili po 50 vojnových zajatcov

Rusko a Ukrajina si vymenili po 50 vojnových zajatcov. Ruské ministerstvo obrany spresnilo, že prepustení ruskí zajatci budú prevezení do Moskvy a v zdravotníckych zariadeniach rezortu obrany sa podrobia liečbe a rehabilitáciám. Kyjev potvrdil informáciu o výmene zajatcov. Dodal, že medzi
50 ukrajinskými vojakmi, ktorí boli v zajatí v Rusku a boli prepustení, je 33 dôstojníkov a 17 rotných a seržantov. "Vrátili sa ľudia zajatí v Černobyle, ako aj obrancovia Mariupolu, chlapci zajatí pod Bachmutom, ako aj v Kyjevskej, Černihivskej, Chersonskej oblasti a ďalších regiónov," uvádza sa vo vyhlásení vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka. Ide o prvú výmenu zajatcov v novom roku. Výmeny zajatcov medzi Moskvou a Kyjevom sú pomerne pravidelné a je to jediná oblasť, v ktorej ešte prebieha dialóg medzi bojujúcimi stranami. Rokovania na iných úrovniach a na iné témy uviazli v mŕtvom bode.

Invázia Ruska na Ukrajinu spustila najväčšiu vlnu utečencov od 2. svetovej vojny

"Invázia Ruska na Ukrajinu spustila najväčšiu utečeneckú vlnu od čias druhej svetovej vojny. Z Ukrajiny ušlo už vyše 7,9 milióna ľudí a ďalších 5,9 milióna je vnútorne vysídlených," uviedla predstaviteľka Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov v Nemecku Katharina Lumppová. Súčet týchto osôb, takmer štrnásť miliónov, predstavuje viac než tretinu z celkového množstva obyvateľov Ukrajiny, ktorých je okolo 41 miliónov. Príspevok Nemecka na podporu utečencov v sume vyše 500 miliónov dolárov je po Spojených štátoch druhým najväčším. "S týmito peniazmi dokážeme utečencom pomôcť pri ich bezpečnosti, ochrane a ešte aj v mnohých iných veciach," priblížila predstaviteľka. V priebehu tejto zimy očakáva ďalšiu vlnu státisícov ukrajinských utečencov prichádzajúcich do Európy aj šéf Nórskej rady pre utečencov (NRC) Jan Egeland.

"Nikto nevie, koľko ich bude, avšak iste ich budú ešte státisíce, keďže strašné a protizákonné bombardovanie civilnej infraštruktúry robí život na mnohých miestach neúnosným. Takže sa obávam, že kríza v Európe sa ešte viac prehĺbi a zatieni obdobné krízy inde vo svete," povedal ešte v polovici decembra Egeland, ktorý sa práve vtedy vrátil z Ukrajiny. Útoky Ruska na ukrajinskú infraštruktúru odrezali milióny ľudí od dodávok pitnej vody, tepla i elektriny. Moskva tvrdí, že neútočí na civilistov, ale že chce svojimi útokmi zmenšiť schopnosť Ukrajiny bojovať a prinútiť ju vyjednávať. Kyjev útoky na civilnú infraštruktúru označuje za vojnové zločiny.

Prečítajte si tiež

318. deň na Ukrajine: Aj keď Putin navrhol prímerie počas sviatkov, ruské ostreľovanie neprestalo