Jasno
-2°
Bratislava
Dorota
6.2.2023
279. deň na Ukrajine: NATO pomôže Ukrajine pri obnove infraštruktúry
Zdielať na
Zahraničie

279. deň na Ukrajine: NATO pomôže Ukrajine pri obnove infraštruktúry

KYJEV / NATO pomôže Ukrajine pri obnove infraštruktúry. Vyhlásil to generálny tajomník Jens Stoltenberg. Podľa neho šéf Kremľa Vladimir Putin chce blížiacu sa zimu využiť ako zbraň, keďže mu jeho pôvodné plány vôbec nevychádzajú. Celou Ukrajinou sa v utorok, 29. novembra, opäť rozozvučali sirény, ktoré varujú pred vzdušnými útokmi. Vo väčšine regiónov ich však následne odvolali. Kyjev varoval obyvateľov, aby sa pripravili na novú vlnu ruských útokov proti energetickej infraštruktúre.

Zelenskyj sľúbil, že jeho vláda obnoví všetky objekty, ktoré zničilo Rusko

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil, že jeho vláda obnoví každý objekt, ktorý zničili ruskí okupanti a varoval pred pokračujúcimi ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru. Povedal to vo svojom pravidelnom videoodkaze zverejnenom v noci na utorok, 29. novembra. "Ukrajina nikdy nebude miestom na spustošenie. Ukrajina nikdy neprijme príkazy od 'súdruhov' z Moskvy. Urobíme všetko pre to, aby sme obnovili každý objekt, každý dom, každý podnik zničený okupantami," uviedol Zelenskyj. Ukrajinský prezident tiež povedal, že za uplynulý týždeň čelila Chersonská oblasť na juhu Ukrajiny ruskému ostreľovaniu 258-krát. Útoky podľa jeho slov zasiahli tunajších 30 obcí. Dodal, že ruské údery poškodili zariadenie, ktoré dodáva vodu do mesta Mykolajiv. Ruská armáda sústredene útočí na kritickú ukrajinskú infraštruktúru a zdroje výroby a prenosu elektrickej energie od začiatku októbra. Stredajšie ruské bombardovanie spôsobilo doposiaľ najhoršie škody na energetickej infraštruktúre a milióny ľudí na Ukrajine zostali bez svetla, vody a tepla.

Ukrajina vyšetruje prípady ruského mučenia v Chersone

Ukrajinské úrady v Chersone vyšetrujú miesta, kde údajne ruskí vojaci mučili obyvateľov. Vyšetrovatelia vyše dva týždne po stiahnutí ruských okupačných síl z Chersonu oznámili, že objavili päť mučiarní priamo v meste a štyri ďalšie takéto miestnosti v jeho širšom okolí. Ukrajinci obviňujú Rusov, že ich väznili, zväzovali, bili, dávali im elektrické šoky, vypočúvali ich a vyhrážali sa im smrťou. Odborníci na ľudské práva varovali, že doteraz oznámené obvinenia sú iba začiatok vyšetrovania. Podľa ukrajinskej polície ruskí vojaci spáchali v donedávna okupovaných oblastiach Chersonu vyše 460 vojnových zločinov. Okupácia Chersonu trvala osem mesiacov. Bolo to prvé veľké ukrajinské mesto, ktorú krátko po spustení invázie vo februári obsadili ruské sily. Ukrajinská armáda po úspešnej protiofenzíve a systematickom ostreľovaní ruských zásobovacích trás mesto opätovne obsadila 11. novembra. Ruské jednotky sa z mesta 9. novembra stiahli na druhý breh rieky Dneper. Odtiaľ naďalej pokračujú v ostreľovaní Chersonu a zabíjajú civilistov v meste.

Rusko vyjadrilo Vatikánu protest pre pápežovu kritiku krutosti na Ukrajine

Ruský veľvyslanec vo Vatikáne Alexandr Avdejev tlmočil Svätej stolici nespokojnosť Moskvy v súvislosti s nedávnymi slovami pápeža Františka, ktorý v rozhovore pre jezuitský časopis America odsúdil "krutosť" ruských činov na Ukrajine. "Vyjadril som pohoršenie nad takýmito narážkami a poukázal na to, že nič nemôže otriasť súdržnosťou a jednotou mnohonárodnostného ruského ľudu," uviedol v utorok Avdejev pre RIA Novosti. Zároveň dodal, že diplomatickú službu Vatikánu navštívil v pondelok večer, aby jej tlmočil rozhodný protest Moskvy. Rusko takto reagovalo na vyjadrenie Františka, ktorý v rozhovore pre časopis America povedal: "Keď hovorím o Ukrajine, tak hovorím o krutosti, pretože mám veľa informácií o krutosti vojakov, ktorí tam prišli. Vo všeobecnosti sú najkrutejší možno tí, ktorí sú z Ruska, ale nemajú korene v ruskej tradícii – takými sú napríklad Čečenci či Buriati. Rozhodne tí, ktorí (v minulosti) napádali (aj) ruský štát. To je veľmi jasné". Pápež v rozhovore hovoril o svojom postoji k vojne na Ukrajine. Reagoval tým na obvinenia, že priamo nepomenoval vinníkov vojny a obmedzil sa len na výzvy na obnovenie mieru, ktoré adresoval obom stranám konfliktu.

Putin oznámil zriadenie federálnych súdov v 4 anektovaných oblastiach Ukrajiny

V štyroch ukrajinských oblastiach anektovaných Ruskom budú zriadené federálne súdy a tie budú "čo najskôr" zahrnuté do ruského justičného systému. V utorok to vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, ktorého citovala webová stránka americkej spravodajskej televie CNN. "Súčasťou Ruska sa stali štyri nové subjekty - DĽR (Donecká ľudová republika), LĽR (Luhanská ľudová republika), Záporožská oblasť a Chersonská oblasť. Na týchto územiach je naplánované zriadenie (ruských) federálnych súdov," oznámil prezident Putin v príhovore na X. celoruskom zjazde sudcov v Kremli. "Najvyšší súd, spolu s ostatnými orgánmi, čaká mnoho práce pri zriaďovaní nových súdov, pri ich personálnom zložení a pri urýchlenom začleňovaní do ruského justičného systému. A toto treba urobiť čo najskôr," dodal Putin. Moskva v procese anexie ukrajinských území, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom, uznala uvedené štyri ukrajinské oblasti za územia Ruskej federácie. Týka sa to dvoch samozvaných útvarov DĽR a LĽR na východe Ukrajiny, kde proruskí separatisti bojujú proti ukrajinským ozbrojeným silám od roku 2014, a tiež Chersonskej a Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, ktoré ruské sily obsadili krátko po začiatku invázie na Ukrajinu. Ruské okupačné vojská sa však v prvej polovici novembra na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli z metropoly Chersonskej oblasti, keďže ukrajinské jednotky tam postupovali v rámci úspešnej protiofenzívy.

Súvisiace články

Najčítanejšie