Učíte sa cudziu reč? Pozerajte filmy s pôvodnými titulkami
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Son of Groucho
Vnímaniu hovoreného jazyka však najlepšie pomôže, ak titulky nie sú v materskom jazyku študenta, ale takisto v pôvodnom jazyku
V časopise Public Library of Science ONE to napísali Holger Mitterer z Ústavu Maxa Plancka pre psycholingvistiku v holandskom meste Nijmegen a jeho kolega James McQueen, ktorý pôsobí aj na - takisto nijmegenskej - Radboudovej univerzite.
Ústavy Spoločnosti Maxa Plancka sú jednou z nemeckých obdôb našej SAV, konkrétne pre základný výskum. Niektoré pracoviská sa však nachádzajú aj mimo Nemecka.
Holger Mitterer a James McQueen sa pokúšali nájsť efektívne riešenie problému, ktorú poznajú aj mnohí naši študenti cudzích jazykov: Ako aspoň uspokojivo vnímať hovorený jazyk, pri ktorom sa možno často stretnúť s neznámymi regionálnymi prízvukmi?
Vítanou pomôckou sú tu filmy a televízne programy zasadené do špecifického regionálneho rámca vrátane dialógov. Možno si ich aj nahrať a opakovane púšťať.
Klasickou metódou samostatného štúdia sú preto filmy v pôvodnej reči s titulkami – študent pri opakovaní stále viac zatvára oči a iba počúva. Holger Mitterer a James McQueen však uskutočnili experiment, podľa ktorého môžu byť titulky v materskej reči študenta v skutočnosti kontraproduktívne.
Zistili totiž, že titulky v pôvodnej reči filmu veľmi rýchlo "naladili" pokusné subjekty, ktorými boli holandskí študenti, na predtým im neznámu škótsku, respektíve austrálsku angličtinu. Výrazné pokroky prinieslo už 25 minút sledovania.
Študenti sledovali buď epizódu z austrálskeho sitkomu Kath & Kim, alebo skrátenú verziu filmu Trainspotting, kde vystupuje škótsky narkoman Renton a jeho priatelia, a to v troch experimentálnych situáciách - bez titulkov, s holandskými titulkami a s anglickými titulkami.
Subjekty mali zopakovať toľko slov, koľko len dokázali, obsiahnutých v 80 audioúryvkoch z každého zdroja. Polovicu už počuli pri sledovaní videa a polovicu nie. Druhá polovica pochádzala z inej epizódy sitkomu, respektíve z vynechanej časti filmu.
Vyšlo najavo, že k najlepšiemu výkonu študentov viedli anglické titulky - ako pri už počutých, tak aj pri nových slovách a výrazoch. Holandské titulky síce tiež do istej miery zlepšili výkon pri počutých, avšak zhoršili ho pri nových.
Anglické titulky očividne poslucháčom efektívne pomáhali vyjasniť si rozpor medzi bežnou a akcentom pozmenenou výslovnosťou a tak sa napokon "naladiť". Titulky holandské im síce pretlmočili význam hovoreného, ale de facto odpútavali ich pozornosť od reči.