Severná Kórea ako jadrová veľmoc? Kim chce, aby ho svet rešpektoval

PCHJONGJNG/Lídri Severnej Kórey chcú, aby ich svet uznal ako jadrovú veľmoc. Pchjongjang v posledných mesiacoch eskaluje vzťah s Južnou Kóreou a zbližuje sa s Ruskom, ktorému dodáva zbrane a vojakov.

Spojené štáty americké, a nielen tie, musia uznať Severnú Kóreu ako jadrovú veľmoc. Vyhlásila to Kim Jo-čong, vplyvná sestra severokórejského lídra Kim Čong-una. Pripomenula, že Washington by sa mal vyhnúť akýmkoľvek snahám o dialóg o severokórejskom jadrovom programe, neviedlo by to totiž k žiadne,mu pokroku v denuklearizácii Severnej Kórey.

Uznanie Pchjongjangu ako jadrovej veľmoci má podľa vysokopostavenej funkcionárky Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) Jo-čong reflektovať nové skutočnosti vo svete.

Ani Trump nepomôže

„Akékoľvek pokusy poprieť pozíciu KĽDR ako jadrovej veľmoci budú dôrazne odmietnuté,“ povedala Jo-čong. Dodala, že hoci mal jej brat a líder Severnej Kórey „dobré vzťahy“ s americkým prezidentom Donaldom Trumpom počas jeho prvého obdobia v Bielom dome, akékoľvek snahy o využitie ich vzťahu na ovplyvnenie jadrového odzbrojovania budú považované za výsmech.

„Ak Spojené štáty nebudú akceptovať zmenenú realitu súčasnosti a budú trvať na minulosti, vzájomné stretnutie lídrov oboch krajín do budúcna bude len nádejou zo strany Washingtonu,“ skonštatovala Jo-čong.

Jej vyjadrenie prichádza len pár dní po tom, ako nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu povedal, že Donald Trump je pripravený rokovať s Pchjongjangom o denulkearizácii KĽDR. Súčasný americký prezident po nástupe do úradu v januári 2025 potvrdil, že v dialógu so Severnou Kóreou chce pokračovať.

Pokračovanie jadrového programu

Kim Čong-un sa spolu s Donaldom Trumpom stretol prvýkrát na neutrálnej pôde, v Singapure, ešte v roku 2018. Počas stretnutia došlo k podpisu dohody o denuklearizácii Severnej Kórey. Jej líder dokonca krátko pred uskutočnením samitu zničil časť polygónu a vybavenia určeného na vykonávanie testov rakiet nesúcich jadrové zbrane.

Ďalšie stretnutie oboch lídrov sa uskutočnilo vo Vietname a tiež na hranici Severnej a Južnej Kórey, okrem zdvorilostných fráz ale nedošlo k pokroku v rozhovoroch o zastavení jadrového programu Pchjongjangu.

Obrat na Moskvu

Súbežne so stretnutiami s Donaldom Trumpom sa severokórejský líder snažil zlepšiť vzťahy aj s Južnou Kóreou. S juhokórejským prezidentom Mun Če-inom sa stretli v rámci Samitu dvoch Kóreí, ktorý sa konal 27. apríla 2018. Podobné stretnutie sa naposledy uskutočnilo v roku 2007. Bolo to vôbec prvýkrát od konca Kórejskej vojny, kedy líder Severnej Kórey prekročil hranicu do Južnej Kórey. Obaja lídri sa vtedy dohodli na jadrovom odzbrojení severu, začatí mierových rokovaní a zlepšenia vzájomných vzťahov.

Situácia sa zmenila v júli 2025 s nástupom nového juhokórejského prezidenta I Če-mjonga, ktorý na rozdiel od jeho predchodcu Jun Sok-jola chcel zlepšovať vzťahy s Pchjongjangom. Ten ale severokórejskému vedeniu veľmi nesadol. Vplyvná sestra severokórejského lídra vyhlásila, že nemá záujem pokračovať vo vzájomných rokovaniach s južným susedom. Predseda Národného zhromaždenia Južnej Kórey U Won-sik ale prízvukuje, aby nedošlo k prerušeniu všetkých kontaktov. „Napriek ťažkostiam musia komunikačné kanály ostať otvorené,“ povedal.

Sestra severokórejského lídra Kim Jo-čong

TASR/AP

​Pchjongjakg sa na druhej strane čoraz viac upína k Moskve. Tá vníma Severnú Kóreu aj ako spojenca v boji proti Ukrajine. Severokórejský režim dodáva Rusku rakety a ďalšie zbraňové systémy výmenou za dodávky obilia a ďalších komodít. Pchjongjang do Ruska posiela aj tisícky svojich vojakov.

Klub najsilnejších

Len niekoľko krajín na svete možno označiť ako jadrovú veľmoc. Podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) je momentálne na svete päť jadrových veľmocí, Spojené štáty americké, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Čina. Vlastné jadrové zbrane má aj India a Pakistan, pravdepodobne aj Izrael. O ich vývoj sa snaží Irán a Saudská Arábia. V minulosti jadrovými zbraňami disponovala aj Ukrajina, tá sa ich podpisom Budapeštianskeho memoranda v roku 1994 vzdala.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní vstúpilado platnosti v roku 1970, jej úlohou bolo obmedziť šírenie jadrových zbraní. Ratifikovalo ju 189 krajín okrem Indie, Izraela a Pakistanu. Severná Kórea od zmluvy ostúpila v roku 2003, kedy začala so svojim vlastným jadrovým programom.