Svet si pripomína piate výročie úmrtia palestínskeho prezidenta Jásira Arafata

Nositeľ Nobelovej ceny za mier zomrel 11. novembra 2004.

Arafat, celým menom Muhammad abd ar-Rahmán abd ar-Raúf Arafát al-Kudwa al-Husajní, sa podľa amerických, britských a francúzskych zdrojov narodil 24. augusta 1929 v Káhire, ale podľa oficiálneho životopisu to bolo 4. augusta v arabskej štvrti vo východnom Jeruzaleme.

Koncom 50. rokov založil spolu s priateľmi z palestínskej študentskej organizácie v Gaze organizáciu Fatah, ktorá v roku 1965 začala boj proti Izraelu. V roku 1969 sa Fatah stal súčasťou Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) a Arafat sa dostal na čelo oboch organizácií.

OOP sa pod jeho vedením často dostávala do konfliktov s rôznymi arabskými krajinami, najmä s Jordánskom, Libanonom, ale aj so Sýriou, a sústreďovali sa v nej najradikálnejšie živly s jasne teroristickým pozadím. Arafatovo vedenie v OOP presadzovalo používanie teroristických metód, bol jedným z najtvrdších nepriateľov Izraela. Napriek tomu sa mu podarilo u západných krajín vytvoriť o sebe predstavu umierneného vodcu palestínskeho ľudu.

V 90. rokoch prebiehali medzi izraelskými predstaviteľmi a Palestínčanmi tajné rokovania o mierovom riešení konfliktu, ktoré vyústili podpísaním izraelsko-palestínskych dohôd v Osle. Na ich základe vznikla Palestínska autonómia ako zárodok budúceho palestínskeho štátu.

Jásir Arafat a izraelský premiér Jicchak Rabin urobili historický krok, keď si 13. septembra 1993 v Bielom dome podali ruky a spečatili podobu obmedzenej palestínskej samosprávy v rámci dočasnej mierovej dohody, tajne uzavretej v nórskom Osle.

Arafatovi spolu s Jicchakom Rabinom a Šimonom Peresom udelili v roku 1994 Nobelovu cenu za mier za jeho podiel na dosiahnutí tejto izraelsko-palestínskej dohody. V roku 1996 ho v prvých palestínskych voľbách zvolili za prezidenta Palestínskej autonómie. V tom istom roku sa triumfálne vrátil do pásma Gazy.

Od decembra 2001 žil Arafat, zablokovaný izraelskými vojakmi v dôsledku palestínskeho povstania, vo svojom sídle v Ramalláhu v Predjordánsku.

whiteant

Po ochorení palestínskeho vodcu na naliehanie jeho manželky Suhy a ďalších palestínskych predstaviteľov ho previezli 29. októbra 2004 do vojenskej nemocnice v Paríži na ďalšie vyšetrenia. Nemocnica oznámila ďalšie zhoršenie zdravotného stavu a krvácanie do mozgu. Palestínske vedenie v Ramalláhu 11. novembra 2004 potvrdilo, že palestínsky vodca svojmu ochoreniu podľahol a podľa moslimských zvykov ho vyhlásili za mŕtveho.

Podľa palestínskych zákonov sa dočasným prezidentom po úmrtí Jásira Arafata stal predseda Palestínskej legislatívnej rady (parlamentu) Rawhí Fattúh. Voľby nového prezidenta museli prebehnúť do 60 dní.

Novozvoleného palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása uviedli do funkcie 15. januára 2005 uprostred neutíchajúceho krvavého násilia medzi palestínskymi militantmi a izraelskou armádou. Po viac ako štyroch rokoch palestínskeho povstania (intifády) 8. februára 2005 oznámil na blízkovýchodnom summite v egyptskom Šarm aš-Šajchu Mahmúd Abbás ukončenie protiizraelských násilností.

Izraelská vláda prerušila všetky kontakty s Palestínskou samosprávou vo februári 2006, keď vznikol nový palestínsky parlament s jasnou prevahou poslancov Hamasu. Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vydal 17. júna 2007 prezidentský dekrét, ktorým postavil mimo zákon islamistické hnutie Hamas a jeho ozbrojené krídlo.

Hnutie Hamas odmietlo prezidentov dekrét. Hamas sa zmocnil vlády v Gaze násilím. Od konca decembra 2008 do januára 2009 zahynulo vo vojne v pásme Gazy približne 1400 Palestínčanov a desať Izraelčanov.

Umiernený palestínsky prezident Mahmúd Abbás informoval šéfa Bieleho domu Baracka Obamu už v októbri, že nebude opäť kandidovať na post hlavy štátu, ak Izrael nezmrazí rozširovanie židovských kolónií na okupovaných palestínskych územiach.

Valné zhromaždenie OSN schválilo tento rok 5. novembra arabským svetom podporovanú rezolúciu potvrdzujúcu kontroverznú správu o ozbrojenom konflikte medzi izraelskou armádou a ozbrojencami radikálneho hnutia Hamas v pásme Gazy.

V ten deň v rámci svojho prejavu z prezidentského sídla v predjordánskom meste Ramalláh prezident Mahmúd Abbás vyhlásil, že v prezidentských voľbách, ktoré by sa mali konať v januári budúceho roku, nemieni opäť kandidovať na post hlavy štátu. Ako dôvod uviedol, že sa snahy oživiť izraelsko-palestínske mierové rokovania dostali do slepej uličky.

Izraelský prezident Šimon Peres ho však verejne vyzval, aby zmenil svoje rozhodnutie odísť z funkcie. Tisíce Palestínčanov vyšlo 8. novembra do ulíc predjordánskych miest a požadovalo od umierneného prezidenta Mahmúda Abbása, aby sa nevzdal opätovnej kandidatúry na post hlavy štátu.