Hrob s tisíckami ľudí bez hlavy. V Iraku chcú spočítať obete Islamského štátu

BAGDAD / MOSUL / Irak zažil v 21. storočí dvojicu režimov, ktorých zbraňou bol teror spojený s masovou likvidáciou civilného obyvateľstva. Neďaleko druhého najväčšieho mesta Iraku sa začala exhumácia hrobu, v ktorom môžu byť tisíce obetí teroristov z Islamského štátu.

Khafsa, lokalita neďaleko Mosulu, kde sa v jednej z prírodne vytvorených dier nachádzajú údajne tisíce obetí Islamského štátu. Práve túto lokalitu pri druhom najväčšom irackom meste chcú tamojšie úrady prekopať a kompletne preveriť. Má totiž ukrývať oficiálne viac ako štyri tisícky ľudských pozostatkov, neoficiálne ich má byť o niekoľko tisíc viac.
Irak sa aj takto snaží vyrovnať sa nielen s následkami vyčíňania teroristov z Islamského štátu, ktorý bol v krajine v roku 2017 porazený, ale aj s režimom niekdajšieho prezidenta Saddáma Husajna, ktorý svojich protivníkov a odporcov režimu popravoval po stovkách.

Jama plná popravených

Priepasť hlboká približne 150 metrov a široká 100 metrov mala byť podľa informácií spravodajského portálu Al Jazeera svedkom tých najhorších zločinov proti ľudskosti v moderných dejinách. Skončiť v nej mali všetci, bez rozdielu veku a pohlavia, ktorí sa vzpierali právu šaría, ktorý Islamský štát v Iraku silou zavádzal.

„Ľudí sem zvážali autobusmi. Na mieste ich popravovali, nezriedka odrezávaním hláv zaživa,“ popisuje Ahmad Al-Asady, šéf Nadácie mučeníkov, ktorá má na starosti exhumačné práce a identifikáciu obetí Islamského štátu. Nadácia mučeníkov spolupracuje s miestnymi úradmi a irackým ministerstvom zdravotníctva či lokálnymi univerzitami.

Samotným vykopávkam, ktoré sa v týchto dňoch začali, predchádzal výskum okolitých oblastí, aby boli identifikované všetky riziká, ktoré sa s exhumáciou spájajú. Telá v rozklade sú čiastočne pod vodou, v jame sa majú nachádzať aj kusy nevybuchnutej munície. „Analyzovali sme vzdušné snímky oblasti a stanovili si plán, na základe ktorého budeme postupovať,“ povedala irackým médiám Diaa Kareemová z Nadácie mučeníkov.

Stovky hrobov

V celom Iraku bolo doteraz objavených a preskúmaných viac ako 290 masových hrobov. 96 lokalít, v ktorých bolo identifikovaných 159 masových hrobov, v ktorých ležali ešte obete režimu prezidenta Saddáma Husajna. Ďalších 130 masových hrobov na 51 rôznych miestach bolo dielom Islamského štátu. V rámci celého Iraku sú ale ďalšie lokality, ktoré preskúmané vôbec neboli a v ktorých sa môžu nachádzať ďalšie stovky či dokonca tisíce mŕtvych.

Vláda v Bagdade začala s komplexným úsilím o exhumáciu pozostatkov z dovtedy známych masových hrobov už v roku 2006, teda po páde vlády Saddáma Husajna. Cieľom bolo, aby sa odborne odkrylo čo najviac hrobov a úspešne sa na základe vzoriek DNA identifikovalo čo najväčšie množstvo ľudí.

Práce na exhumácii

TASR/AP

​

Pozostalí po obetiach vtedy svojich rodinných príslušníkov hľadali na vlastnú päsť pomocou lopát či dokonca holými rukami. Spôsobovalo to chaos, masové hroby boli ich konaním poškodzované, telá rozhádzané a boli zničené kľúčové dôkazy, ktoré by umožnili oficiálne vyšetrovanie.

Pátranie po odpovediach

Súčasné vedenie v Iraku aktívne umožňuje exhumačnú činnosť aj kvôli tomu, aby sa masové hroby nielen z čias prezidenta Husajna, ale aj z obdobia vlády Islamského štátu neničili a nesťažovala sa práca pri ich odkrývaní a identifikácii pozostalých. Zásluhu na tom majú aj udalosti v Sýrii z konca minulého roka. Pád režimu tamojšieho prezidenta Baššára Al-Asada. ktorý vládol od roku 2000, umožnil otvorenie väzníc a masových hrobov, v ktorých boli zatváraní a zabíjaní ľudia, ktorí s jeho režimom nesúhlasili. Brutálne nálezy stoviek popravených ale dali odpovede ich pozostalým, ktorí nevedeli, čo sa s ich rodinnými príslušníkmi stalo.

Podobne by to malo byť teraz aj v Iraku. „Niektoré rany je potrebné otvoriť, aby sa dali vyliečiť. Exhumácia navyše vyvracia akékoľvek dohady a potvrdzuje, že k masovým vraždám skutočne dochádzalo. Uzatvorenie týchto prípadov je dôležitou súčasťou vyrovnania sa s minulosťou pre pozostalých,“ uvádza Al-Asady.

Osud teroristov v Iraku

Sektárske násilie, ktoré ovládlo Irak po páde Husajnovho režimu umožnilo v krajine postupný vznik Islamského štátu. Jeho predstavitelia na územiach pod svojou kontrolou rýchlo postupovali so zavádzaním islamského práva, ktoré bolo v prospech moslimských sunnitov. V roku 2014 už Islamský štát ovládal veľkú časť severného Iraku, vrátane druhého najväčšieho mesta Mosul. Členovia teroristického hnutia vykradli všetky tamojšie banky, čím si zabezpečili dostatok kapitálu a stali sa tak najbohatšou teroristickou organizáciu sveta.

Islamský štát pod vedením Abú Bakra Al-Bagdádího mal vlastnú štruktúru, vlastné súdy, vyberal dane a staral sa aj o infraštruktúru. Kresťania museli konvertovať na islam, alebo utiekli. V rámci práva šaría sa uplatňovali mimoriadne tresty smrti. Za krádež hrozilo ukrižovanie, neverné ženy sa kameňovali, homosexuálov zhadzovali z vysokých budov. Popravy boli často nahrávané a púšťané v televízii ako forma zastrašovania nielen pre domáce, ale aj zahraničné publikum.

Iracké sily sa proti Islamskému štátu snažili celý čas bojovať, no prvé úspechy sa dostavili až s pomocou západných spojencov, najmä Spojených štátov. Aj to bol ale beh na dlhé trate. V júli 2017 iracké sily podporované západom dobyli mesto Rakka, ktoré bolo centrom Islamského štátu. Jeho príbeh v Iraku sa tak skončil.

​