Únik dokumentu o klíme odhaľuje národy, ktoré lobujú za kľúčovú zmenu

Únik dokumentu o klíme odhaľuje národy, ktoré lobujú za kľúčovú zmenu

Archívna reportáž
embed kód
BRATISLAVA / Ako bojovať proti zmene klímy? Aj to sa uvádza v uniknutých dokumentoch, ktoré poukazujú na to, ako upraviť vedeckú správu v riešení tohto celosvetového problému. Medzi krajiny, ktoré žiadajú OSN, aby urgovali potrebu rýchleho odklonu od fosílnych palív, by mali podľa daného dokumentu patriť Saudská Arábia, Japonsko a Austrália.

Dokument podľa portálu bbc.com upozorňuje tiež, že niektoré bohaté národy spochybňujú vyššie platby chudobnejším štátom za prechod na ekologickejšie technológie. Toto „lobovanie“ tak vyvolalo podnet pre klimatický summit COP26, ktorý sa uskutoční už v novembri. Únik informácií odhaľuje krajiny, ktoré tlačia späť na opatrenia OSN a prichádza len niekoľko dní pred tým, ako budú na summite požiadaní, aby prijali významné záväzky spomalenia zmeny klímy a udržania globálneho otepľovania na 1,5 stupňa.

Uniknuté dokumenty pozostávajú z viac ako 32 000 podaní vlád, spoločností a ďalších zainteresovaných strán tímu vedcov, ktorí zostavujú správu OSN. Tá je navrhnutá tak, aby spojila najlepšie vedecké dôkazy o tom, ako bojovať proti zmene klímy. Tieto „hodnotiace správy“ každých šesť až sedem rokov vypracúva Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC).

Tieto správy budú následne využívať vlády na rozhodovanie o tom, aké opatrenia sú potrebné v boji proti klimatickým zmenám a najnovšie budú tiež kľúčové na rokovaniach v Glasgowe. Na procese dosiahnutia konsenzu by sa mali zúčastňovať všetky vlády sveta. Pripomienky vlád by mali byť navrhnuté tak, aby boli konštruktívne a zlepšili kvalitu záverečnej správy.

Fosílne palivá

Podľa dokumentu viaceré krajiny poukazujú na to, že svet nemusí znižovať používanie fosílnych palív tak rýchlo, ako odporúča súčasný návrh správy. Poradca saudského ropného ministerstva požaduje, aby „zo správy boli odstránené frázy ako: potreba naliehavých a urýchlených zmierňujúcich opatrení vo všetkých mierkach."

Istý vysoký austrálsky vládny predstaviteľ odmieta záver, že zatvorenie uhoľných elektrární je nevyhnutné, aj keď ukončenie používania uhlia je jedným z uvedených cieľov konferencie COP26. Hlavný vedec z indického Centrálneho inštitútu pre baníctvo a výskum palív, ktorý má silné väzby na indickú vládu, varuje, že uhlie pravdepodobne zostane hlavnou oporou výroby energie po celé desaťročia.

Viaceré krajiny apelujú práve na vznikajúce a v súčasnosti drahé technológie, ktoré sú určené na zachytávanie a trvalé skladovanie oxidu uhličitého pod zemou. Saudská Arábia, Čína, Austrália a Japonsko (silní producenti alebo používatelia fosílnych palív), ako aj Organizácia krajín produkujúcich ropu - OPEC, všetky podporujú zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS). Predpokladá sa, že tieto technológie CCS by mohli dramaticky znížiť emisie fosílnych palív z elektrární a niektorých priemyselných odvetví.

Saudská Arábia, ktorá je najväčším svetovým vývozcom ropy, žiada vedcov OSN, aby vymazali svoj záver, ktorý hovorí, že „ťažisko úsilia o dekarbonizáciu v sektore energetických systémov sa musí zamerať na rýchly prechod na zdroje s nulovým obsahom uhlíka a aktívne vyraďovanie fosílnych palív“. Argentína, Nórsko a OPEC tiež nesúhlasia s týmto vyhlásením. Nórsko tvrdí, že vedci z OSN by mali povoliť možnosť CCS ako potenciálneho nástroja na zníženie emisií z fosílnych palív. Návrh správy pripúšťa, že CCS by mohlo v budúcnosti hrať určitú úlohu, ale uvádza sa, že existujú nejasnosti ohľadom jeho uskutočniteľnosti.  Austrália žiada vedcov IPCC, aby vypustili odkaz na analýzu úlohy, ktorú zohrávajú lobisti z fosílnych palív pri zmierňovaní opatrení v oblasti klímy v Austrálii a USA. 

Nestranná veda

IPCC uvádza, že pripomienky vlád sú ústredným bodom procesu jeho vedeckého skúmania a že jeho autori nie sú povinní ich zahrnúť do správ. „Naše procesy sú navrhnuté tak, aby zabránili lobingu - zo všetkých strán,“ povedal IPCC. „Proces kontroly je (a vždy bol) pre prácu IPCC úplne zásadný a je hlavným zdrojom sily a dôveryhodnosti našich správ," doplnil IPCC. Profesorka Corinne le Quéré z University of East Anglia, popredná vedkyňa v oblasti klímy, ktorá pomohla zostaviť tri hlavné správy pre IPCC, nemá pochybnosti o nestrannosti správ IPCC. Hovorí, že všetky komentáre sa posudzujú výlučne na základe vedeckých dôkazov bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. „Na vedcov nie je absolútne žiadny tlak, aby tieto pripomienky akceptovali. Ak sú komentáre lobistické, ak nie sú opodstatnené vedou, nebudú zahrnuté do správ IPCC,“ uviedla profesorka.

Jesť menej mäsa

Brazília a Argentína, dvaja z najväčších svetových producentov hovädzieho mäsa a plodín na chov zvierat, namietajú proti dôkazom v návrhu správy, že zníženie spotreby mäsa je nevyhnutné na zníženie emisií skleníkových plynov.  Návrh správy totiž uvádza, že „rastlinná strava môže znížiť emisie skleníkových plynov až o 50% v porovnaní so západnou diétou s priemernou intenzitou emisií“. Brazília tvrdí, že je to nesprávne.

Obe krajiny vyzývajú autorov, aby zmenili niektoré pasáže v texte odkazujúce na „rastlinnú stravu“, ktorá zohráva úlohu v boji proti klimatickým zmenám či tie, ktoré opisujú hovädzie mäso ako potravinu s „vysokým obsahom uhlíka“. Argentína tiež požiadala, aby boli zo správy odstránené odkazy na dane z červeného mäsa a na medzinárodnú kampaň „Mäsitý pondelok“, ktorá vyzýva ľudí, aby sa na jeden deň zriekli mäsa. Juhoamerický národ odporúča „vyhnúť sa zovšeobecňovaniu dopadov mäsitej stravy na nízko uhlíkové možnosti“ . Podľa neho existujú dôkazy o tom, že diéty na báze mäsa môžu tiež znížiť emisie uhlíka. Brazília, ktorá zaznamenala výrazný nárast miery odlesňovania v Amazónii a niektorých ďalších lesných oblastiach, tiež spochybňuje odkaz na to, že ide o dôsledok zmien vládnych nariadení, pričom tvrdí, že je to nesprávne.

Peniaze pre chudobnejšie krajiny

Pripomienky Švajčiarska smerujú na zmenu a doplnenie častí správy, v ktorej sa uvádza, že rozvojové krajiny budú potrebovať finančnú podporu bohatých krajín, aby splnili ciele zníženia emisií. Na klimatickej konferencii v Kodani v roku 2009 sa dohodlo, že rozvinuté krajiny poskytnú do roku 2020 rozvojovým krajinám 100 miliárd dolárov ročne na financovanie. Tento cieľ ale doposiaľ nebol splnený.

Zdroj: noviny.sk

Najnovšie na JOJ.SK

Odporúčame

Mohlo by vás zaujímať

TV Program

12:30 Top Star
12:50 V siedmom nebi
15:20 S pravdou von
11:55 Profesionáli VIII.
12:55 Naši I.
13:40 Zlato v garáži VI.
11:40 Nákupné maniačky
13:05 Záchranári
13:50 Prvé oddelenie
12:40 Okido II.
12:50 Knihy od Stonožky
13:00 Jahôdka a jej kamaráti I.
11:05 Jak změřit svět
13:20 Bod zlomu
15:20 Příšerky z vesmíru