Veľvyslanec na Slovensku, ktorý podporil demonštrantov, odstupuje z funkcie

BRATISLAVA / Bieloruský veľvyslanec na Slovensku, ktorý cez víkend prostredníctvom videa podporil účastníkov protestov v krajine, odstupuje z funkcie. Igor Alexandrovič Leščeňa to uviedol pre bieloruský nezávislý spravodajský portál Tut.by s tým, že už predložil svoju rezignáciu.

"Je to logický krok, keďže ma za veľvyslanca menoval súčasný prezident a predpokladá sa, že musím nasledovať politiku, ktorú určuje. Ministerstvo zahraničných vecí sa domnieva, že občianske postavenie vyjadrené v mojom vyhlásení prekročilo tento rámec," uviedol diplomat. Rezignáciu diplomata musí podpísať prezident Alexander Lukašenko. Ten zatiaľ žiadny dekrét o rezignácii nepodpísal.

+8 fotiek

Protesty po prezidentských voľbách v Bielorusku

​V spomínanom videu Leščeňa uviedol, že tak ako všetci Bielorusi, je aj on v šoku z mučenia a bitia obyvateľov jeho krajiny a vyjadril solidaritu so všetkými, ktorí vyšli do ulíc bieloruských miest na pokojné protesty.

Leščeňa pracuje pre bieloruské ministerstvo zahraničia od roku 1994. Od roku 2002 do roku 2006 bol asistentom bieloruského prezidenta pre zahranično-politické a zahranično-ekonomické záležitosti. Veľvyslancom na Slovensku je od roku 2016.

Protesty v krajine 

Bielorusi protestujú už od vyhlásenia prvotných výsledkov prezidentských volieb, ktoré sa konali 9. augusta. Podľa ústrednej volebnej komisie v Bielorusku vyhral voľby Lukašenko s 80 % hlasov a opozičná kandidátka Svetlana Cichanovská získala 10 %. Podľa ľudí v uliciach sú však tieto čísla zmanipulované. Protesty v prvých dňoch sprevádzali tvrdé zákroky zo strany polície. Od 9. augusta polícia zadržala takmer 7 000 ľudí, stovky utrpeli pri zásahoch zranenia a dvaja zomreli. Polícia rozháňala davy zábleskovými granátmi, slzným plynom, gumovými projektilmi a demonštrantov tiež bila.

Brutálne zákroky proti protestujúcim vyvolali kritiku západných krajín. Predseda Európskej rady Charles Michel napríklad na stredu zvolal mimoriadny summit európskych lídrov, aby prediskutovali dianie v Bielorusku.

Matovič v pondelok uviedol, že keby sa Leščeňa pre svoj postoj nemohol vrátiť do Bieloruska a požiadal by na Slovensku o politický azyl, za svoju odvahu by ho u nás ako v slobodnej a demokratickej krajine mal dostať.

Stojíme za slobodným Bieloruskom 

Premiér sa v stredu zúčastnil na videokonferencii predsedov vlád, prípadne prezidentov, všetkých členských krajín Európskej únie práve o situácii v Bielorusku. Koaliční poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a Európskeho parlamentu podpísali výzvu „Stojíme za slobodným Bieloruskom“.

Výzvu podpísalo celkom 58 poslancov parlamentu a pripojilo sa k nej aj deväť europoslancov zo strany Slobody a Solidarity (SaS), hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), zo Spolu, Progresívneho Slovenska a Kresťanskodemokratického hnutia. Podľa poslancov nemali prezidentské voľby v Bielorusku s demokraciou nič spoločné. Pôjdu aj pred bieloruské veľvyslanectvo, kde odovzdávajú výzvu odchádzajúcemu veľvyslancovi Igorovi Alexandrovičovi Leščeňovi, ktorý vyjadril podporu protestujúcim.

"Bieloruský ľud má právo žiť v slobodnej a demokratickej krajine,“ povedal na úvod tlačovej konferencie poslanec Ondrej Dostál. Vo výzve sa odsudzuje násilie, ktoré sprevádza krajinu už od vyhlásenia prvotných výsledkov prezidentských volieb v Bielorusku. Predseda Výboru pre európske záležitosti NR SR Tomáš Valášek (Za ľudí) zdôraznil, že ide najmä o hodnoty slobody a demokracie, ktoré má Slovensko povinnosť chrániť, pretože je na nich vybudovaná jeho štátnosť. "Pravda a sloboda raz zvíťazia a je jedno, koľko bajonetov proti ním postavíte,“ vyhlási Valášek.

Podpredseda Zahraničného výboru NR SR Peter Osuský pripomenul, že tohtoročné voľby neboli prvé zmanipulované voľby v Bielorusku. On sám sa totiž niekoľkých zúčastnil ako pozorovateľ. "Aj Erdoganove (turecký prezident Recep Tayip Erdogan, pozn.redakcie) voľby boli oproti tomu apoteózou demokracie,“ povedal Osuský. Podľa neho má byť pre Európsku úniu Alexander Lukašenko stelesnením zla a európski lídri by mu nemali dôverovať. Čakanie na návrh novej ústavy, o ktorej Lukašenko hovorí, je podľa neho rovnako naivné ako dôverovanie Adolfovi Hitlerovi v Mníchove v roku 1938.

Podporu vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová: 

​

​

​