Zatiahnuté
10°
Bratislava
Vojtech
23.4.2024
Covid-19 si už vyžiadal viac obetí ako prasacia chrípka. Tieto pandémie nás ohrozovali
Zdielať na

Covid-19 si už vyžiadal viac obetí ako prasacia chrípka. Tieto pandémie nás ohrozovali

Archívna reportáž

Vyše stovka Slovákov sa už vrátila domov, no mnohí čakajú na lietadlo.

SVET / Svet za posledných 100 rokov zažil množstvo pandémií. Najhoršie súviseli so šírením rôznych kmeňov chrípky. Celosvetové nákazy sa ale týkali tiež moru,  cholery, či škvrnitého týfusu. Od osemdesiatych rokov 20.  storočia  je veľkým nebezpečenstvom pandémia  AIDS.  Vírusom HIV bolo v roku  2018 zasiahnutých cez 37  miliónov ľudí, väčšinou obyvateľov subsaharskej Afriky.

Od konca minulého roka sa šíri nový typ koronavírusu. Za pandémiu ho označila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) šírenie Covid-19 11. marca. V deň, kedy bolo nakazených viac ako 120 000 ľudí a viac než 4000 ľudí zomrelo. Podľa údajov americkej Univerzity Johna Hopkinsa je teraz nakazených cez 420 000 a obetí je viac než 18 900, čo je viac než počas prasacej chrípky z rokov 2009-2010.

Prehľad pandémií chrípkových vírusov od začiatku 20. storočia zoradených podľa počtu obetí:

Španielska chrípka (1918 až 1920; kmeň H1N1; až 40 miliónov obetí):

Chrípka obišla svet v niekoľkých vlnách. Miestom vzniku bolo Francúzsko, kde sa za vojny premiešali americké a európske  chrípkové kmene. Podľa niektorých expertov mohlo k  mutácií vírusu prispieť aj použiie bojového dusíkového plynu yperitu.  Z Francúzska preskočila chrípková vlna do Španielska. Tam si vyžiadala mnoho obetí. Podľa toho bola chrípka označená ako španielska. Vo svete umierali hlavne starší ľudia a deti, vysilení dlhou vojnou. Počet obetí sa len odhaduje, čísla sa pohybujú  medzi 20 až 40 miliónmi mŕtvych.

Ázijska chrípka (1957 až 1958; kmen H2N2; až dva milióny obetí):

Choroba sa objavila v strednej Číne, prebehla Honkongom a s prispením leteckej dopravy sa rýchlo rozšírila do celého sveta. Najvyššiu chorobnosť mala vo vekových skupinách mladých a dospelých ľudí, ktorí rýchlo strácali imunitu voči vírusu. Choroba obehla svet v dvoch vlnách. Prvá postihla deti, druhá najmä starších ľudí. Celkový počet obetí sa odhaduje na jeden až dva milióny. 

Hongkongská chrípka (1968 až 1969; kmen H3N2; asi milión obetí):

Prvýkrát bola identifikovaná v Hongkongu, behom nasledujúcich rokov sa rozšírila do sveta, kde postihla najčastejšie starších ľudí. Počet obetí sa odhaduje na 700 000 až jeden milión.

Ruská chrípka (1889 až 1892; asi kmen H2N2; okolo milión obetí):

Začala v máji 1889 v Buchare v dnešnom Uzbekistane. Prešla do európskej časti Ruska cez Sibír do strednej a západnej Európy. V roku 1890 postihla Južnú Afriku, Ameriku a ostatok sveta. V roku 1891 sa vrátila do južnej a západnej Európy. Od jesene 1891 do jari 1892 prešla celou Európou. Utíchla  v rokoch 1893 až 1894.

Nový typ koronavirusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19 (doposiaľ viac než 18 900 obetí):

Nový typ koronavírusu sa začal šíriť začiatkom decembra v Číne a za pandémiu ju vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia 11. marca  2019. Celosvetovo sa koronavírusom doposiaľ nakazilo viac ako 420 000 ľudí, z nich viac než 18 900 infekcií podľahlo.  Najviac obetí hlási Taliansko, kde na chorobu zomrelo viac než 6 800 ľudí.

Prasacia chrípka (mexická či chrípka nového typu; 2009 až 2010; kmen H1N1; asi 18 500 obetí):

Vírus, ktorý sa prvýkrát objavil v Mexiku, vznikol zmiešaním prasacej, ľudskej a vtáčej chrípky. Šíri sa vzduchom a najčastejšie kýchnutím. Za pandémiu bola vyhlásená v júni 2009, celosvetovo jej podľahlo 18 500 ľudí. V Českej  republike sa touto chrípkou nakazilo celkom 2 477 osôb a do marca 2010 na ňu 102 ľudí zomrelo. Pandémia sa skončila v auguste 2010.

Počet nakazených podľa WHO bude stúpať. Pozrite si video:

Súvisiace články

Najčítanejšie správy