Holandský najvyšší súd potvrdil časť viny krajiny za masaker v Srebrenici

HAAG / Holandský najvyšší súd v piatok podporil rozsudok súdu nižšej inštancie, podľa ktorého nesie Holandsko časť viny za smrť 350 muslimských mužov zavraždených silami bosnianskych Srbov pri masakre v Srebrenici v roku 1995. Súd rozhodol opačne ako generálny advokát, ktorý verdikt súdu nižšej inštancie označil za iracionálny a nepodporiteľný.

Odvolací súd v Haagu pred dvoma rokmi potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie z roku 2014, ktorý konštatoval čiastočnú vinu Holandska. Podľa tohto verdiktu je štát zodpovedný za viac ako 300 muslimských mužov, ktorých deportáciu z takzvanej bezpečnej zóny OSN do rúk bosnianskosrbských jednotiek umožnili holandskí vojaci. 

Najvyšší súd dospel k záveru, že holandské mierové sily mohli muslimským mužom povoliť, aby zostali v bezpečí základne a že ich vydaním do rúk bosnianskosrbských jednotiek ich vystavili možnému týraniu či zabitiu. "Holandskí vojaci vydaním 350 mužov konali nezákonne. Vzali týmto mužov šancu zostať mimo dosah bosnianskych Srbov," konštatoval najvyšší súd.

Napriek tomu najvyšší súd výrazne znížil mieru viny, ktorú štát za smrť obetí nesie. Odvolací súd ju v roku 2017 stanovil na 30 percentnú, čo znamenalo vyplatiť rodinám 30 percent z celkového odškodného. Po piatkovom verdikte sa vina znížila na 10 percent, pretože podľa najvyššieho súdu pravdepodobnosť, že dotyční muži v prípade zotrvania na základni rovnako neprežijú bola 90 percent. Znamená to, že sa tým podstatne zníži odškodnenie rodinám zabitých. 

Vrcholná inštancia holandskej justície podľa agentúry Reuters v piatkovom rozhodnutí neprijala druhé obvinenie vznesené voči štátu. Odmietla, že pomoc, ktorú holandskí vojaci poskytli pri evakuácii ľudí zhromaždených okolo základne, bola protiprávna. 

Masaker v Srebrenici 

K základni holandských mierových síl v dedine Potočari neďaleko Srebrenice sa v lete 1995 stiahlo viac ako 5000 ľudí zo strachu pred postupujúcimi jednotkami bosnianskych Srbov. Preto, že bola základňa skoro preľudnená, utečenci zostávali v jej bezprostrednom okolí. Po tom, čo srebrenickú oblasť jednotky pod velením generála Ratka Mladića ovládli, bola dohodnutá hromadná evakuácia zo základne a okolia. 

Mladić sľuboval všetkým prevoz do bezpečia, no mužov oddelili od žien a detí a potom postupne pozabíjali. Odhaduje sa, že toto vraždenie známe ako srebrenický masaker, neprežilo až 8000 ľudí. Medzinárodný súdny dvor OSN túto udalosť označil za genocídu. 

Za účasť na masakre potrestali súdy v Bosne, Srbsku a v Haagu desiatky ľudí mnohoročnými trestami. Sú medzi nimi všeobecne považovaní hlavní vinníci Mladić a vtedajší politický vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžić.

V tomto roku Mechanizmus OSN pre medzinárodný trestný tribunál pri odvolacom konaní poslal Karadžiča na doživotie. Rovnaký verdikt si v roku 2017 v prvej inštancii vypočul aj Mladić od Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu a teraz čaká na konečné rozhodnutie Mechanizmu OSN pre medzinárodný trestný tribunál . 

​