Rokovania o autonómnych zbraniach zlyhali. Rusko a USA čelia kritike
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
ŽENEVA / Medzinárodné rokovania o regulácii autonómnych zbraní využívajúcich umelú inteligenciu sa skončili bez dohody o záväzných pravidlách. Zástupcovia desiatok krajín sa na konferencii OSN v Ženeve dohodli iba na pokračovaní diskusií do roku 2028. Aktivisti varujú, že technológie napredujú rýchlejšie ako diplomacia a stroje schopné samostatne rozhodovať o útokoch môžu predstavovať vážne riziko pre civilistov.
Európou sa šíria falošné bombové hrozby, ktoré narúšajú leteckú dopravu a vyvolali evakuácie televíznych redakcií v Írsku a Bulharsku. Európska komisia koordinuje výmenu informácií medzi členskými štátmi, zatiaľ čo odosielateľ vyhrážok hrozí ďalšími útokmi.
To najdôležitejšie z článku:
-
Rokovania OSN sa skončili bez záväznej dohody. Štáty budú diskutovať ďalšie dva roky.
-
Autonómne zbrane využívajú umelú inteligenciu. Niektoré dokážu samostatne vyberať a napádať ciele.
-
Rusko a USA čelia kritike. Aktivisti ich obviňujú z blokovania prísnejších pravidiel.
-
Sedem krajín navrhlo začatie rokovaní o regulácii. Ich návrh nezískal potrebnú podporu.
-
Nový dokument by mohol vzniknúť do roku 2028. Zatiaľ nie je isté, či bude právne záväzný.
Rokovania sa skončili bez dohody, diskusie potrvajú ďalšie dva roky
Snahy o zavedenie medzinárodných pravidiel pre autonómne zbraňové systémy využívajúce umelú inteligenciu sa v sobotu (21. 11.) nadránom skončili bez zásadného výsledku. Po týždni rokovaní pod záštitou Organizácie Spojených národov v Ženeve sa štáty dohodli, že budú pokračovať v príprave možnej medzinárodnej dohody až do roku 2028. Podľa agentúry AP však neprijali záväzné pravidlá, o ktoré sa usiloval generálny tajomník OSN António Guterres, viaceré krajiny a ľudskoprávne organizácie.
Cieľom rokovaní bolo stanoviť hranice pre využívanie zbraní, ktoré dokážu s rôznou mierou samostatnosti identifikovať a napádať ciele. Kritici upozorňujú predovšetkým na nebezpečenstvo, že o použití smrtiacej sily by mohli rozhodovať stroje bez dostatočnej ľudskej kontroly. Vysoká predstaviteľka OSN pre odzbrojenie Izumi Nakamicuová označila predĺženie rokovaní za „významný úspech“. Zároveň však pripustila, že výsledok možno vnímať ako „napoly plný a napoly prázdny pohár“. Pripomenula, že Guterres pôvodne dúfal v dosiahnutie právne záväznej dohody ešte v roku 2026.
Rusko a USA čelia obvineniam z blokovania prísnejších pravidiel
Nedostatočný pokrok vyvolal kritiku mimovládnych organizácií. Tie tvrdia, že za neúspechom rokovaní stoja predovšetkým veľké vojenské mocnosti, ktoré si chcú zachovať voľnosť pri vývoji pokročilých zbraňových systémov. Aktivisti poukazujú najmä na Rusko a Spojené štáty. Podľa agentúry Reuters sa proti prísnejším záväzkom postavil aj Izrael. Približne 100 krajín podporovalo zavedenie právne záväzných pravidiel v krátkom časovom horizonte. Odpor viacerých významných výrobcov zbraní však prispel k oslabeniu výslednej dohody. Zakladateľka organizácie Lex International Beatrice Fihnová kritizovala rozhodnutie pokračovať v diskusiách bez konkrétneho záväzku. Podľa nej ide o „odsunutie problému o ďalšie dva roky“. Kriticky sa vyjadril aj odborník z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) Max Tegmark, ktorý založil Inštitút pre budúcnosť života. „Štáty sa už 14. rok dohodli, že stačí o tejto otázke len diskutovať, zatiaľ čo tieto zbrane umožňujú páchanie zverstiev,“ upozornil.
Sedem krajín chcelo zabrániť tomu, aby stroje rozhodovali o zabíjaní
Ešte pred začiatkom konferencie predložila skupina siedmich krajín návrh na začatie rokovaní o súbore záväzných pravidiel pre autonómne zbrane. Iniciatívu presadzovali Brazília, Rakúsko, Belgicko, Írsko, Mexiko, Nový Zéland a Panama. Ich cieľom bolo vytvoriť pravidlá, ktoré by zabránili strojom rozhodovať o použití smrtiacej sily bez primeranej ľudskej kontroly a zodpovednosti, prípadne by aspoň obmedzili ich schopnosti. Návrh však nezískal potrebnú podporu. „Technológie napredujú rýchlejšie ako diplomacia,“ vyhlásil brazílsky veľvyslanec Frederico Meyer. „Diplomati postupujú veľmi pomaly,“ dodal.
Zbrane schopné samostatne útočiť už existujú
Autonómne zbraňové systémy patria medzi najdiskutovanejšie vojenské technológie súčasnosti. Ich základnou charakteristikou je schopnosť identifikovať a napadnúť cieľ s určitou mierou samostatnosti, pričom rozsah ľudského zásahu sa môže líšiť. Na rozdiel od bežných diaľkovo ovládaných dronov nemusia niektoré autonómne systémy potrebovať pri každom jednotlivom útoku priame rozhodnutie operátora. Aktivisti upozorňujú, že ozbrojené drony schopné samostatného výberu cieľov už boli podľa dostupných správ v obmedzenej miere nasadené v konfliktných oblastiach. Ich masové rozšírenie však zatiaľ nenastalo. Jedným z najväčších problémov zostáva otázka zodpovednosti. Ak zbraň s umelou inteligenciou zasiahne civilistov alebo vykoná útok v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom, vznikajú otázky, kto za takéto rozhodnutie nesie zodpovednosť.
Dohodu môže zablokovať ktorákoľvek krajina
Rokovania v Ženeve sa uskutočnili v rámci Dohovoru o zákaze alebo obmedzení používania niektorých konvenčných zbraní (CCW), ku ktorému pristúpilo 128 štátov. Tento medzinárodný mechanizmus sa zaoberá obmedzovaním zbraní, ktoré môžu spôsobovať neprimerané utrpenie alebo mať nerozlišujúce účinky. Jednou z hlavných prekážok pri prijímaní nových pravidiel je spôsob rozhodovania. Dohody sa totiž prijímajú na základe konsenzu, čo znamená, že ich schválenie môže zablokovať aj jediná krajina. Podľa agentúry AP práve tento systém komplikuje dosahovanie konkrétnych výsledkov v čase rastúceho geopolitického napätia a súperenia veľmocí o vojenskú a technologickú prevahu. Štáty sa tak zatiaľ zaviazali iba pokračovať v príprave možnej medzinárodnej dohody. Do roku 2028 by mali vypracovať jej návrh, pričom zostáva otvorené, či výsledné pravidlá budú právne záväzné.
ZDROJE: TASR, AP, Reuters, AFP, Organizácia Spojených národov, Úrad OSN pre odzbrojenie (UNODA), Lex International, Inštitút pre budúcnosť života (FLI)