Klimatický summit vrcholí. Krajiny sa nevedia dohodnúť na kľúčovej otázke
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
ANTALYA / Klimatický summit OSN COP31 v Turecku sa blíži ku koncu, no krajiny stále nedospeli k dohode o jednej z najdôležitejších otázok - odklone od fosílnych palív. Vyjednávači rokujú o obmedzení globálneho otepľovania, zatiaľ čo environmentálne organizácie upozorňujú na oslabovanie klimatických záväzkov. Sporné zostáva aj financovanie pomoci krajinám, ktoré dôsledky klimatickej zmeny pociťujú najvýraznejšie.
Prezidenti USA, Číny a Ruska sa po prvýkrát stretli za jedným rokovacím stolom v čínskom Šen-čene. Hoci stretnutie označili za pozitívne, podľa expertov prinieslo viac symboliky než konkrétnych výsledkov.
To najdôležitejšie z článku:
-
Summit COP31 sa blíži ku koncu.
-
Krajiny rokujú o obmedzení uhlia, ropy a plynu.
-
Podiel elektriny na spotrebe energie má vzrásť.
-
Greenpeace kritizuje oslabovanie záväzkov.
-
Spojené štáty na summite chýbajú.
Klimatický summit v Turecku
Krajiny sa stále nevedia dohodnúť
Piatok (20. 11.) je plánovaným záverečným dňom dvojtýždňového klimatického summitu OSN COP31 v tureckom letovisku Antalya. Rokovania však zatiaľ nepriniesli zásadnú dohodu o postupnom odklone od fosílnych palív, predovšetkým uhlia, ropy a zemného plynu. Ich spaľovanie prispieva ku globálnemu otepľovaniu, ktoré zvyšuje riziko extrémnych prejavov počasia vrátane smrteľných vĺn horúčav či ničivých záplav. Podľa agentúry AP zostáva otázka fosílnych palív jednou z najväčších prekážok pri hľadaní spoločného postupu. Predchádzajúce klimatické konferencie sa nedokázali dohodnúť na konkrétnom spôsobe prechodu na čistejšie zdroje energie a podobná situácia sa opakuje aj tento rok. Summity COP sa zvyčajne končia prijatím spoločného záverečného dokumentu, ktorý schvaľuje takmer 200 zúčastnených krajín. Dohody sú však prevažne dobrovoľné a právne nezáväzné. Hoci sa má konferencia oficiálne skončiť v piatok, rokovania sa môžu predĺžiť, pokiaľ sa delegáciám nepodarí nájsť kompromis.
Panama hrozí zablokovaním záverečnej dohody
Nespokojnosť s priebehom rokovaní otvorene vyjadril panamský minister životného prostredia Juan Carlos Navarro. Podľa neho je potrebné zmeniť spôsob, akým sa klimatické konferencie organizujú a prijímajú rozhodnutia. „Je najvyšší čas povedať pravdu našim občanom aj sebe samým. Konferencie COP potrebujú reformu,“ vyhlásil Navarro.
Panamská delegácia sa zároveň zaviazala zablokovať akýkoľvek záverečný dokument, ktorý nesplní jej požiadavky. Jednou z nich je stanovenie limitu na ťažbu ropy. „Narážame na múr zvrátenej márnosti a najokatejšej nepružnosti zo strany tých, ktorí by mali udávať smer,“ dodal minister. Jedným z návrhov, o ktorých sa na summite diskutuje, je zvýšenie podielu elektriny na celkovej svetovej spotrebe energie zo súčasných približne 21 percent na 35 percent do roku 2035. Prednosť by pri dosahovaní tohto cieľa mali dostať obnoviteľné zdroje, najmä slnečná a veterná energia. Návrh však ich využívanie výslovne nevyžaduje, čo znamená, že na výrobu elektriny by sa mohli naďalej využívať aj elektrárne spaľujúce uhlie či iné fosílne palivá.
Greenpeace varuje pred oslabením klimatických záväzkov
Obavy z výsledku rokovaní vyjadrila aj environmentálna organizácia Greenpeace. Kritizuje najmä to, že zo záverečného dokumentu bola odstránená výslovná formulácia o odklone od fosílnych palív. „Odstránenie výslovnej formulácie o odklone od fosílnych palív zo záverečného dokumentu je znepokojujúce,“ uviedla Ghiwa Nakatová, výkonná riaditeľka Greenpeace pre Blízky východ a severnú Afriku.
Podľa nej by oslabovanie záväzkov mohlo ohroziť pokrok, ktorý sa v boji proti klimatickej zmene podarilo dosiahnuť. „V čase, keď si klimatická kríza vyžaduje rozhodné kroky, oslabovanie záväzkov v oblasti postupného vyraďovania fosílnych palív hrozí podkopaním doterajšieho pokroku,“ upozornila.
Chudobnejšie krajiny žiadajú pomoc, USA na summite chýbajú
Významnou témou konferencie zostáva aj financovanie opatrení na zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny. Na summite sa zúčastňujú predstavitelia viacerých krajín, ktoré patria medzi najzraniteľnejšie voči globálnemu otepľovaniu. Ide prevažne o chudobnejšie štáty, ktoré produkujú iba malé množstvo skleníkových plynov, no dôsledky klimatických zmien pociťujú mimoriadne intenzívne. Tieto krajiny žiadajú finančnú pomoc od bohatších štátov, ktoré sa historicky významne podieľali na produkcii emisií.
Rokovania však komplikuje neprítomnosť viacerých veľkých svetových producentov emisií vrátane Spojených štátov. USA, ktoré patria medzi najväčšie svetové ekonomiky a významných producentov skleníkových plynov, sa podľa agentúry AP nezúčastňujú na klimatickom summite už druhý rok po sebe. Bez oficiálnej prítomnosti americkej vlády za rokovacím stolom je preto pre zraniteľné krajiny náročnejšie presadzovať požiadavky na finančnú podporu. Organizácia Spojených národov ešte pred začiatkom summitu upozornila, že svet je nebezpečne blízko k nesplneniu cieľa obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím.
ZDROJE: TASR, AP, OSN, Greenpeace, panamské ministerstvo životného prostredia