Oblačno
9°
Bratislava
Alžbeta
19.11.2026
Merz odmietol mier bez Ukrajiny. V Berlíne zaznel jasný odkaz
Zdielať na

Merz odmietol mier bez Ukrajiny. V Berlíne zaznel jasný odkaz

BERLÍN / Lídri krajín takzvanej koalície ochotných vo štvrtok (19. 11.) na rokovaní v Berlíne opätovne potvrdili podporu Ukrajine. Nemecký kancelár Friedrich Merz zdôraznil, že mierové rokovania s Ruskom nemôžu byť úspešné bez účasti Kyjeva a európskych krajín. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a opätovné otvorenie otázky členstva Ukrajiny v NATO. Stretnutie sa uskutočnilo v čase, keď americký prezident Donald Trump rokoval v Číne s Vladimirom Putinom a Si Ťin-pchingom.

To najdôležitejšie z článku:

  • Koalícia ochotných potvrdila podporu Ukrajine. V Berlíne rokovali delegácie desiatok krajín.

  • Merz odmietol mierové rokovania bez Kyjeva a Európy. Takzvaný jaltský formát podľa neho mier neprinesie.

  • Macron vyzval na posilnenie protivzdušnej obrany. Chce tiež znovu otvoriť otázku členstva Ukrajiny v NATO.

  • Do Berlína pricestovali aj americkí vyslanci. Steve Witkoff a Jared Kushner rokovali so spojencami o ďalšom diplomatickom postupe.

  • Británia prisľúbila pokračovanie pomoci. Premiér Andy Burnham vyhlásil, že Európa bude stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné.

Merz odmietol mierové rokovania bez Ukrajiny a Európy

Spojenci Ukrajiny chcú spolu s Kyjevom a Washingtonom postupovať pri mierových rokovaniach s Ruskom ako jeden tím. Vyhlásil to vo štvrtok nemecký kancelár Friedrich Merz po rokovaní koalície ochotných v Berlíne. Informovala o tom agentúra AFP. „Ako koalícia ochotných sme dnes spoločne dali jasne najavo, že vítame krok Spojených štátov iniciovať nové rokovania s Ruskom,“ vyhlásil Merz po stretnutí. „Chceme sa do týchto rokovaní zapojiť. Chceme to robiť ako tím s Kyjevom a Washingtonom,“ doplnil.

Nemecký kancelár zároveň zdôraznil, že takzvaný jaltský formát nemôže Ukrajine priniesť mier. Narážal tým na situáciu, v ktorej by o budúcnosti napadnutej krajiny rozhodovali veľmoci bez jej priamej účasti.

Merz tiež kriticky zhodnotil štvrtkové stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v čínskom meste Šen-čen. Podľa jeho slov išlo skôr o príležitosť na spoločné fotografie než o zásadný diplomatický pokrok.

Zelenskyj predstavil hlavné priority Ukrajiny

Na rokovanie do Berlína pricestoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Medzi hlavné priority Kyjeva zaradil posilnenie protivzdušnej obrany, zabezpečenie energetickej a finančnej podpory či pokračovanie diplomatického úsilia o ukončenie vojny.

Zelenskyj zároveň zdôraznil potrebu plnohodnotnej účasti európskych krajín na mierových rokovaniach. „Robíme všetko pre to, aby sa Európa plne zapojila do rokovacieho procesu a aby boli tieto stretnutia produktívne,“ uviedol ukrajinský prezident na sociálnych sieťach.

Upozornil tiež, že ruský prezident Vladimir Putin sa podľa neho neuspokojí so získaním časti ukrajinského územia. Pripomenul pritom pokračujúce ruské útoky, počas ktorých Ukrajina denne čelí stovkám dronov.

Macron chce znovu otvoriť otázku vstupu Ukrajiny do NATO

Francúzsky prezident Emmanuel Macron po rokovaní vyzval lídrov koalície ochotných, aby urobili maximum pre dodanie systémov protivzdušnej obrany, ktoré Ukrajina naliehavo potrebuje.

Zároveň apeloval na opätovné otvorenie diskusie o jej možnom členstve v Severoatlantickej aliancii. „Vzhľadom na maximalistickú povahu ruského postoja si myslím, že musíme znovu otvoriť otázku vstupu Ukrajiny do NATO,“ vyhlásil Macron v Berlíne.

Podľa francúzskeho prezidenta je nevyhnutné, aby Ukrajina mohla prípadné mierové rokovania viesť z čo najsilnejšej pozície. „Každý, kto má kapacitu poskytnúť prostriedky na obranu a ochranu ukrajinských občanov, tak musí urobiť teraz,“ dodal. Macron zároveň upozornil, že Rusko doteraz nepredložilo konkrétne a hmatateľné návrhy na dosiahnutie mieru.

Trumpovi vyslanci rokovali so Zelenským aj európskymi lídrami

Do nemeckej metropoly pricestovali aj americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner, ktorí sa zapájajú do diplomatického úsilia o ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine. Rozhovory zamerali na koordináciu ďalšieho postupu medzi Spojenými štátmi, Ukrajinou a európskymi partnermi.

Kushner ešte pred rokovaním uviedol, že jedným z hlavných cieľov návštevy je dosiahnuť spoločné stanovisko ku kľúčovým podmienkam trvalého mieru a pripraviť program aj formát ďalšieho kola multilaterálnych rokovaní.

Podľa agentúry Associated Press americký vyslanec po rokovaní vyhlásil, že Rusko je podľa informácií Washingtonu otvorené bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu podobným tým, ktoré poskytuje NATO. Toto vyjadrenie však nepredstavuje potvrdenú dohodu s Moskvou. Termín ďalšieho kola mierových rokovaní zatiaľ nebol stanovený.

Britský premiér: Budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné

Britský premiér Andy Burnham po rokovaní zdôraznil, že európske krajiny zostávajú jednotné v podpore Ukrajiny. „Dúfam, že toto posolstvo bude v Moskve veľmi jasne počuť. Kým bude treba, budeme stáť po boku Ukrajiny a nebudeme váhať,“ vyhlásil Burnham pred novinármi.

Británia zároveň oznámila ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine. Podľa britskej vlády zahŕňa viac ako tisíc bezpilotných lietadiel dlhého doletu, pričom niektoré majú dosah presahujúci tisíc kilometrov.

Burnham zdôraznil, že Rusko nemôže európskym krajinám diktovať neprimerané bezpečnostné požiadavky. Európa je podľa neho pripravená zapojiť sa do serióznych rokovaní o bezpečnosti, no nevyhnutným predpokladom je mierová dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou.

ZDROJE: TASR, AFP, Associated Press, The Guardian, britská vláda, Anadolu Agency

Pridať Noviny.sk ako preferovaný zdroj

Súvisiace články

Najčítanejšie správy