Izraelčania rozhodujú o budúcnosti krajiny. Začali sa prvé voľby od útoku Hamasu

Hlasovanie sa začalo o 7.00 h miestneho času, teda o 6.00 h stredoeurópskeho času. Izraelčania rozhodujú o obsadení 120 kresiel v parlamente, ktorý nesie názov Kneset. Voliť môžu obyvatelia medzinárodne uznaného izraelského územia, ale aj oprávnení voliči v anektovanom východnom Jeruzaleme, na Golanských výšinách a v izraelských osadách na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Volebné miestnosti zostanú otvorené do 22.00 h miestneho času, čo zodpovedá 21.00 h SEČ. Informuje o tom TASR.

Prvé voľby od vypuknutia vojny v Gaze

Utorkové hlasovanie je prvým od útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na južný Izrael zo 7. októbra 2023, ktorý odštartoval vojnu v Pásme Gazy. Odvtedy Izrael podnikol aj pozemnú operáciu v južnom Libanone, dvakrát zaútočil na Irán a zapojil sa do konfliktu s jemenskými povstalcami húsíami.

Vojenské operácie Izraela, pokračujúca okupácia a násilie izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu zároveň vyvolali medzinárodnú kritiku a prispeli k zhoršeniu postavenia krajiny na medzinárodnej scéne.

Občania tak majú prvú príležitosť vyjadriť vo voľbách svoj postoj k vývoju krajiny počas uplynulých troch rokov.

Netanjahu čelí silnému vyzývateľovi

Najdlhšie slúžiaci premiér v izraelskej histórii Benjamin Netanjahu sa usiluje o pokračovanie vlády svojej pravicovej strany Likud a jej koaličných partnerov. Jeho hlavným súperom je bývalý veliteľ ozbrojených síl Gadi Eizenkot, ktorý vedie novú centristickú stranu Jašar.

Podľa najnovšieho prieskumu televízie Kešet 12 by Eizenkotova strana získala 23 poslaneckých kresiel, zatiaľ čo Likud 21. Iné prieskumy však ukazujú odlišné poradie.

V prieskumoch zisťujúcich, koho občania považujú za vhodnejšieho premiéra, má Eizenkot pred Netanjahuom stabilný náskok.

Prečítajte si tiež

Netanjahu alebo Eisenkot? Izraelské voľby môžu skončiť patom, hovorí analytička

Zostavenie vlády môže byť mimoriadne náročné

Izraelský volebný systém je pomerný a na vstup do parlamentu stačí politickej strane získať 3,25 percenta hlasov. Prieskumy naznačujú, že do Knesetu by sa mohlo dostať 11 až 13 politických subjektov. Na získanie parlamentnej väčšiny je potrebných najmenej 61 zo 120 poslancov.

Netanjahuova koalícia, ktorú okrem Likudu tvoria krajne pravicové a ultraortodoxné strany, by podľa prieskumov mohla získať 49 až 55 mandátov. To by na samostatné pokračovanie vo vláde nestačilo.

Opozičný blok je však politicky rozdelený. Eizenkot by musel dosiahnuť dohodu s ďalšími stranami vrátane pravicových, centristických a ľavicových subjektov.

Rozhodujúcu úlohu môžu zohrať arabskí voliči

Podľa predvolebných prieskumov by opozícia mohla mať problém zostaviť vládu bez podpory arabských politických strán. Viacerí opoziční lídri však už účasť týchto strán vo vládnej koalícii odmietli.

Palestínčania s izraelským občianstvom predstavujú približne pätinu obyvateľstva Izraela. Ich volebná účasť býva tradične nižšia než celonárodný priemer. Tentoraz sa však očakáva, že by mohla prekročiť 60 percent. Výsledky arabských strán tak môžu významne ovplyvniť povolebné rokovania.

Izrael môže čakať aj politický pat

Výsledky hlasovania nemusia priniesť okamžitú odpoveď na otázku, kto bude krajinu viesť. Rokovania o novej vláde sa môžu natiahnuť na niekoľko týždňov. V prípade, že sa ani jednému bloku nepodarí vytvoriť väčšinu, prichádza do úvahy menšinová vláda, široká koalícia strán z oboch táborov alebo vypísanie ďalších volieb.

Dôležitú úlohu môžu zohrať aj menšie politické strany, najmä to, či prekročia hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.

Voličov trápi ekonomika aj bezpečnosť

Okrem bezpečnostnej situácie a smerovania zahraničnej politiky sú pre izraelských voličov dôležité aj domáce problémy. Podľa prieskumov označilo 21 percent respondentov za hlavnú prioritu ekonomiku a rastúce životné náklady.

Medzi ďalšie významné témy patrí povinná vojenská služba pre ultraortodoxných židov, dôsledky útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 a vojna proti Iránu.