O štátnej príslušnosti rozhodujú vchodové dvere. Hranica prechádza domami aj spálňami
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BAARLE / Predstavte si, že raňajkujete v Belgicku, no do obývačky si prejdete už v Holandsku. V európskej dedine Baarle je takáto situácia realitou. Štátna hranica tu prechádza ulicami, obchodmi aj obytnými domami. O tom, do ktorej krajiny nehnuteľnosť administratívne patrí, pritom rozhoduje umiestnenie vchodových dverí.
Útek za hranice im nepomohol
Jedna dedina, dve krajiny a desiatky hraníc
Baarle leží na území Holandska a Belgicka a patrí medzi najnezvyčajnejšie pohraničné sídla v Európe. Jeho územie tvorí komplikovaná mozaika enkláv. Nachádza sa tu 22 belgických územných častí, v ktorých je ďalších osem holandských enkláv.
Holandská časť sa nazýva Baarle-Nassau, zatiaľ čo belgická nesie názov Baarle-Hertog. Hoci obe časti vytvárajú jeden súvislý urbanistický celok, každá podlieha zákonom svojej krajiny.
Hranice sú miestami také komplikované, že pretínajú jednotlivé miestnosti domov. O tom, v ktorom štáte je nehnuteľnosť evidovaná, rozhoduje poloha hlavného vchodu. Niektoré budovy preto majú dokonca dvoje dvere, pričom každé sa nachádzajú v inej krajine.
V minulosti sa stalo, že obyvateľka chcela zostať Belgičankou, no vchod do jej domu sa nachádzal na holandskej strane. Situáciu vyriešila jednoducho. Zriadila si nový vchod na belgickej strane.
Hranica
Google Maps
Hranice zostali nevyriešené viac ako sto rokov
Nezvyčajné rozdelenie územia má korene ešte vo feudálnom období, keď sa pozemky dedili, prenajímali alebo odovzdávali medzi šľachtickými rodmi. Po osamostatnení Belgicka v roku 1830 sa začali určovať hranice medzi oboma krajinami. V Baarle však bola situácia natoľko zložitá, že sa jej presné vyriešenie odložilo.
„My, obyvatelia, sme vedeli, komu patrí každý malý kúsok územia, ale tí, ktorí vytyčovali hranice, odišli a viac ako sto rokov sa nevrátili,“ opísal históriu obce vedúci miestneho turistického centra Willem van Gool. Definitívne usporiadanie hraníc sa podarilo dokončiť až v roku 1995.
Kedysi raj pašerákov, dnes turistická atrakcia
Komplikované hranice v minulosti spôsobovali obyvateľom množstvo problémov. Pred vznikom európskeho priestoru voľného pohybu museli pri prechode medzi jednotlivými časťami riešiť rozdielne zákony, meny či colné pravidlá.
Rozdiely v cenách tovaru zároveň vytvárali príležitosti pre pašerákov. Miestni obchodovali s maslom, alkoholom, ale aj zakázaným tovarom. Pašerácku minulosť dnes pripomína dokonca pamätník.
Zložité situácie zažívali aj policajti. Podozrivému niekedy stačilo prejsť na druhú stranu ulice, aby sa ocitol v krajine, kde zasahujúci policajti nemali právomoc ho zadržať.
Dnes je Baarle obľúbenou turistickou atrakciou. Návštevníci sem prichádzajú najmä preto, aby sa mohli postaviť jednou nohou do Belgicka a druhou do Holandska.
Miestni obyvatelia pritom ukazujú, že aj komplikované hranice nemusia byť prekážkou spolužitia. Obe časti obce spolupracujú na spoločných projektoch a hranica, ktorá ich kedysi rozdeľovala, sa stala jedným z najväčších lákadiel regiónu.