Našli miesto, kde bol pokrstený Ježiš? Staroveká chyba v mapách vedcov dlho zavádzala

Hoci rieka Jordán je ako miesto krstu spomínaná priamo v Biblii, presné geografické súradnice tohto úkonu zostávali dlho predmetom diskusií. Profesor Waheeb z Hašimovského univerzity v Jordánsku však v novej štúdii argumentuje, že archeologické vykopávky z rokov 1996 až 2002 definitívne odhalili pravé miesto tejto historickej udalosti. Informuje o tom portál Daily Mail.

Lokalita sa nachádza na východnom brehu rieky v dnešnom Jordánsku, približne osem kilometrov severne od Mŕtveho mora. Odkryté základy kostolov, krstiteľníc, modlitební a sofistikovaných vodných systémov dokazujú, že táto oblasť bola v ranom kresťanstve kľúčovým centrom uctievania. Archeológ prepojil tieto nálezy so záznamami kresťanských pútnikov z rokov 333 a 530 po Kr. Obidva tieto nezávislé historické pramene uvádzali, že miesto krstu leží približne 8 kilometrov od ústia rieky Jordán do Mŕtveho mora, čo sa navlas zhoduje s polohou odkrytých ruín.

Rozuzlenie starovekej chyby

Štúdia publikovaná v odbornom periodiku Egyptian Journal of Archaeological and Restoration Studies zároveň vysvetľuje, prečo v minulosti dochádzalo k ťažkej identifikácií lokalít. Biblia totiž spomína dve rôzne Betánie. Hovorí o jednej pri Jeruzaleme, spojenú s Máriou a Lazarom, a druhú s prívlastkom „za Jordánom“, kde krstil Ján Krstiteľ.

Geografický zmätok spôsobil už v treťom storočí učenec Origenes, ktorý nedokázal pôvodnú riečnu osadu lokalizovať a navrhol texty prepísať v prospech lokality Betabara na západnom brehu. Profesor Waheeb však na základe vykopávok a analýzy slávnej mozaikovej mapy z Madaby dokázal, že Betánia za Jordánom a Betabara boli dve odlišné miesta a evanjeliový text mal od začiatku pravdu.

Dôkazy siahajú až do Ježišových čias

Podľa zistení archeologického tímu oblasť vykazuje známky osídlenia, ktoré siahajú priamo do obdobia života Ježiša a Jána Krstiteľa. Neskôr, počas byzantskej a ranej islamskej éry, tu kresťanské komunity vybudovali rozsiahle náboženské štruktúry vrátane veľkého kláštora svätého Jána s ubytovňami pre pútnikov.

Štúdia takisto objasňuje, prečo sa niektoré zrúcaniny dnes nenachádzajú priamo na brehu tečúcej vody. Prispieva k tomu prirodzená zmena koryta rieky Jordán, ku ktorej dochádzalo v dôsledku sezónnych záplav a erózie počas uplynulých dvoch tisícročí. Kombinácia geografických meraní, archeologických artefaktov a zachovaných historických textov však podľa vedcov poskytuje definitívne potvrdenie pravosti tohto miesta.