Netradičná výpoveď. Pošlite za seba „náhradníka“

Príbeh mladého muža menom Ída, ktorý opísal časopis Metropolis, je pre mnohých Japoncov nočnou morou v reálnom živote. V kancelárii svojho nadriadeného padol na kolená a vykonal „dogezu“ – najpokornejšie ospravedlnenie za závažný priestupok, pri ktorom sa čelom takmer dotkol zeme. Ídovým "priestupkom" nebolo nič iné ako podanie výpovede. Po chvíli ťažkého ticha však priamo pred ním šéf roztrhal jeho žiadosť na kúsky s nekompromisným odkazom: „Nikam nepôjdeš!“

Takéto situácie sú v Japonsku, kde sa výpoveď tradične považuje za závažnú zradu voči firme aj kolektívu, prekvapivo bežné. „V povojnovom Japonsku bolo celoživotné zamestnanie úplne bežné. Dnes to už prakticky neplatí, pretože podiel ľudí pracujúcich pre veľké korporácie klesol z niekdajších viac ako päťdesiatich percent na dnešných približne dvadsaťpäť,“ opísal pre CNN Prima NEWS Michal Kolmaš, popredný český japonológ z Metropolitnej univerzity v Prahe. Napriek tomu, ako dodáva Kolmaš, staré normy prežívajú. „Hoci ľudia chcú žiť slobodnejšie, spoločenský tlak pretrváva. Keď chcú odísť, firmy im to často jednoducho nedovolia.“

Výpoveď

TV JOJ/AI

Celoživotná oddanosť a jej cena

Povojnový japonský hospodársky rozmach bol postavený na princípe, že podniky ponúkali bezprecedentné zázemie výmenou za absolútnu oddanosť. „Od zamestnancov sa očakávalo, že budú v spoločnosti žiť ako v rodine. Dostali byt aj auto, ale museli napríklad chodiť s kolegami na dovolenku, po práci s nimi chodiť na drink a nikdy neodchádzať domov skôr ako šéf,“ vysvetlil Kolmaš.

Japonská generácia Z však uvažuje výrazne inak. Medzi jej ambície patrí sloboda voľného času a samostatné podnikanie. Z japonského slovníka by najradšej vymazala slávny termín „karóši“, označujúci smrť z prepracovania. Dvanásťhodinové zmeny svojich rodičov, prísnu firemnú hierarchiu a rigidný kariérny postup by najradšej pochovala v minulosti, rovnako ako „pawaharu“ (japonský výraz pre šikanovanie zo strany nadriadených) a „black kigjó“, čo sú firmy, ktoré zámerne zneužívajú stážistov a mladých zamestnancov na neplatené nadčasy.

Prečítajte si tiež

Žena dostala v práci výpoveď, lebo nemala obuté lodičky: Kvôli týmto pravidlám ženy po celom svete vo veľkom protestujú!

Realita pretrvávajúceho tlaku

Keď sa však mladí Japonci ocitnú vo svojom prvom pracovnom kolektíve, zistia, že normy sa až tak veľmi nezmenili. Hoci štát zaviedol stropy na nadčasy a skrátil pracovný týždeň na päť dní, realita je podľa Kolmaša zložitejšia: „Mnoho ľudí zostáva v kancelárii kvôli spoločenskému tlaku dlhšie, než je potrebné – pokojne desať až dvanásť hodín denne, bez toho, aby im to bolo zaplatené. To neznamená, že by boli efektívnejší, často len zabíjajú čas na sociálnych sieťach, ale boja sa odísť, aby to nevideli nadriadení.“

V Japonsku sa po Zlatom týždni (koniec apríla/začiatok mája) každoročne objavuje tzv. „gogacubjó“ alebo májová depresia, ktorá vedie zamestnancov k uvedomeniu si vyhorenia a obmedzenej slobody, ako vysvetlil Kolmaš. Tento fenomén ilustruje prípad 25-ročnej Mari, ktorá zažila šikanovanie zo strany svojho šéfa (vrátane predstierania fyzického útoku) a má obavy z podania výpovede. Podľa prieskumu spoločnosti Mynavi je v Japonsku takmer polovica žiadostí o ukončenie pracovného pomeru zamestnávateľmi jednoducho zamietnutá.

Výpoveď

TV JOJ/AI

Rýchla cesta von

V Japonsku sa rozmohli tzv. "taishoku daiko" – agentúry na podávanie výpovedí, ktorých počet presahuje sto a po vzniku po roku 2000 zažili boom na začiatku 20. rokov. Podľa Mynavi ich už využil každý piaty mladý Japonec a ich popularita rastie. Za poplatok približne 35-tisíc JPY (cca 200 eur) agentúra kompletne vybaví všetky formality, čím umožní zamestnancovi vyhnúť sa kontaktu so zamestnávateľom, ako to urobila aj Mari s agentúrou Mómuri, čo jej prinieslo úľavu, hoci stále pociťuje kultúrne zakorenený pocit viny.

Japonské firmy čelia rozmachu agentúr zaoberajúcich sa výpoveďami. Prieskum Tokyo Shoko Research ukázal, že viac ako 30 % firiem odmieta s nimi rokovať pre "právnu šedú zónu" a polovica považuje využitie takejto agentúry za nevýhodu pri nábore, pričom štvrtina uchádzačov s takouto minulosťou nezamestná. Napriek tomu sú podniky nútené prehodnocovať svoje postoje, keďže Japonsko zápasí s rekordným starnutím populácie a drastickým nedostatkom pracovnej sily. Tento tlak na trhu práce hrá v prospech zamestnancov, núti firmy lákať flexibilitou a prispôsobovať sa meniacim sa životným nárokom mladej generácie, podobným západným krajinám, čo postupne mení kultúru práce.