14°
Bratislava
Dánsko chystá kontroverznú zmenu: Učitelia môžu použiť silu na žiakov
Dánsko chystá kontroverznú zmenu: Učitelia môžu použiť silu na žiakov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KODAŇ / Učitelia v Dánsku by mohli od augusta budúceho roka získať oprávnenie použiť v triedach fyzickú silu na zvládnutie vyrušujúcich žiakov. Návrh má reagovať na narastajúce násilie v školách a učiteľom poskytnúť jasnejšie pravidlá pri riešení konfliktných situácií. Kritici sa však obávajú, že reforma povedie k normalizácii násilia a naruší dôveru medzi učiteľmi a žiakmi.
Archívne video
STREĽBA NA ŠKOLE
V dánskych školách pribúdajú sťažnosti na násilie medzi deťmi. Viac ako štvrtina učiteľov sa stretáva s rastúcou agresivitou a v každej piatej triede žiaci útočia aj na učiteľov. Stredoľavicová vláda preto navrhla reformu, ktorá by rozšírila právomoci pedagogických zamestnancov. Od augusta budúceho roka by učitelia mohli použiť fyzickú silu na obmedzenie, zadržanie alebo vyvedenie žiakov, ktorí vyrušujú počas vyučovania, píše britský denník The Telegraph. V súčasnosti môžu použiť silu iba vtedy, ak žiak predstavuje nebezpečenstvo pre seba, ostatných alebo školský majetok.
Návrh zákona vypracovalo ministerstvo školstva na základe dlhodobých výziev celoštátneho odborového zväzu učiteľov, ktorý upozorňuje, že zvládanie vyrušujúcich žiakov je čoraz náročnejšie. Fyzický zásah by bol povolený iba za výnimočných okolností a musel by byť primeraný situácii. O každom použití fyzickej sily by museli byť informovaní rodičia žiaka aj mestská rada.
„Učitelia musia jasne vedieť, ako postupovať, keď sa situácia vyhrotí. Nemali by sa báť, že prídu o prácu, ak v prípade násilia nevyhnutne zasiahnu. Chceme, aby v školách panoval pokoj a poriadok, preto musí byť jasne stanovené, kedy môžu učitelia použiť aj fyzickú silu. Dlhujeme to učiteľom,“ povedal minister školstva Magnus Heunicke.
Fyzická sila má byť poslednou možnosťou
V menej závažných situáciách by sa učitelia mali najskôr pokúsiť vyriešiť problém inými spôsobmi, napríklad rozhovorom. Dánsky web Folkeskolen upozorňuje, že návrh zákona nestanovuje žiadne konkrétne správanie žiaka, ktoré by automaticky vyžadovalo určitú reakciu učiteľa.
Pedagógovia tak budú musieť vždy zohľadniť vek, vyspelosť a úroveň fungovania konkrétneho žiaka. Dánsko zakázalo telesné tresty v školách už v roku 1967. Odvtedy učitelia nesmú pri výchove žiakov používať fyzické tresty. Návrh zákona by mal dánsky parlament prerokovať v prvom čítaní 10. novembra, píše dánsky web Magasinet Skolen.
Násilie zaznamenali vo viac ako polovici tried
V dánskych školách narastá násilie najmä v nižších ročníkoch. Učitelia sa zároveň obávajú následkov, ak by pri konfliktoch zasiahli. Prieskum, ktorý ministerstvo školstva zverejnilo 1. októbra, ukázal, že v priebehu roka 2025 bol v 55 percentách tried aspoň raz nahlásený prípad fyzického násilia medzi žiakmi. V 36 percentách týchto tried dochádzalo k incidentom najmenej raz mesačne.
Fyzické násilie zaznamenali v 75 percentách tried na najnižšom stupni, teda od nultého po tretí ročník. Vo štvrtom až šiestom ročníku tento podiel klesol na 59 percent a v siedmom až desiatom ročníku na 27 percent. Väčšina incidentov sa týkala iba malého počtu žiakov. V 60 percentách tried, v ktorých bolo násilie nahlásené, išlo o jedno alebo dve deti. Štúdia zároveň nepreukázala všeobecnú súvislosť medzi etnickým pôvodom žiakov a vyššou mierou násilia či agresívneho správania. „V uplynulom roku sa každý tretí učiteľ zdržal fyzického kontaktu pri snahe upokojiť situáciu v triede, a to z obavy pred negatívnymi následkami,“ povedal Gordon Orskov Madsen, predseda učiteľských odborov.
Archívna FOTOGALÉRIA:
Útok na základnej škole v Staškove
Odborníci sa obávajú normalizácie násilia
Návrh zákona pôvodne pripravil vlani na jeseň bývalý minister školstva Mattias Tesfaye. Chcel klásť dôraz na návrat disciplíny a autority do škôl a kritizoval rodičov, ktorí svojim deťom podľa neho poskytli „príšernú výchovu“. Reforma však vyvolala kontroverzie. Viac ako 500 odborníkov na vzdelávanie a zástupcov mimovládnych organizácií už skôr podpísalo spoločný text, v ktorom proti návrhu protestovali.
Výskumníčka Louise Klingeová, ktorá iniciovala vznik listu, sa obáva, že nový zákon „spôsobí eskaláciu a normalizuje kultúru, kde sa konflikty riešia silou“, namiesto toho, aby sa riešili základné príčiny problémov v školách. Návrh považuje za príznak hlbšej krízy, ktorú podľa nej spôsobili roky reforiem. Tie skrátili čas prípravy učiteľov, zvýšili počet nekvalifikovaných zamestnancov a zaviedli digitalizáciu. Približne 20 percent školských zamestnancov nemá pedagogickú kvalifikáciu a žiaci trávia v škole v priemere tri a pol hodiny denne pred obrazovkou, píše francúzsky web Le Monde.
Obavy vyjadril aj Rasmus Kjeldahl, riaditeľ mimovládnej organizácie Borns Vilkar. Podľa neho by sa mohla narušiť dôvera medzi žiakmi a učiteľmi. Kjeldahl upozornil, že ak sa učitelia začnú správať ako policajti, môže to poškodiť ich vzťahy so žiakmi. Odsúdil tiež autoritársky prístup, ktorý označil za populistický, a uviedol, že reforma problémy nevyrieši, ale môže vytvoriť nové.
Podobné pravidlá platia aj v Anglicku
Dánsky návrh sa podobá právnej úprave v Anglicku, ktorá učiteľom umožňuje použiť primeranú fyzickú silu na zabránenie narušeniu vyučovania, nie však ako trest. Zamestnanci škôl môžu použiť iba minimálnu potrebnú silu, aby predišli zraneniu žiakov či personálu alebo obnovili poriadok.
Telesné tresty sú stále povolené v 15 štátoch USA. Najnovšie údaje z databázy federálneho ministerstva školstva, ktorá sleduje dodržiavanie občianskych práv, uvádzajú, že v školskom roku 2021 až 2022 zaznamenali približne 32-tisíc prípadov použitia telesných trestov u detí vo veku od 5 do 18 rokov. To zodpovedá približne jednému nahlásenému prípadu na 2 000 žiakov.
Podľa stanice NPR bola v danom školskom roku najvyššia miera používania telesných trestov zaznamenaná v štáte Mississippi. Americká psychologická asociácia však upozorňuje, že takéto tresty môžu znižovať sebavedomie detí a mať dlhodobé následky. Dieťa si napríklad môže vytvoriť pocit, že je nežiaducou osobou.
Osem zranených po útoku na škole. Pozrite si archívnu reportáž k tejto téme:
