Kanada chce zmeniť pravidlá eutanázie. Samotné duševné ochorenie na ňu nebude stačiť

Ako informuje portál The Guardian, minister spravodlivosti Sean Fraser v stredu oznámil, že vláda predloží návrh zákona, ktorým chce zabrániť rozšíreniu programu o asistovanom umieraní (MAID) na pacientov trpiacich výlučne duševnými ochoreniami.

Vláda chce zachovať súčasné obmedzenia

Podľa platných pravidiel nemôžu ľudia, ktorých jedinou základnou diagnózou je duševné ochorenie, využívať program MAID. Tento zákaz mal byť pôvodne zrušený v marci, no medzi kanadskými politikmi pretrvávajú nezhody o tom, či by sa mal prístup k asistovanej smrti rozšíriť aj na túto skupinu pacientov.

Fraser na stretnutí s novinármi pripustil, že v tejto otázke neexistuje „dokonalý konsenzus“. Napriek rozdielnym názorom označil pripravované riešenie za „správny“ prístup.

Vláda pritom nadväzuje na odporúčania komisie, ktorá sa problematikou zaoberala začiatkom tohto roka. Tá navrhla „na neurčito vylúčiť osoby, ktorých jediným základným zdravotným problémom je duševné ochorenie, z oprávnenosti na asistované umieranie“.

Komisia zároveň upozornila na potrebu zabezpečiť „širší a spravodlivejší prístup“ k službám starostlivosti o duševné zdravie.

Pravidlá eutanázie sa postupne rozširovali

Kanadská legislatíva upravujúca asistované umieranie vznikla po rozhodnutí najvyššieho súdu z roku 2015. Spočiatku bola táto možnosť dostupná len pacientom s nevyliečiteľnými ochoreniami.

Významná zmena nastala v roku 2019, keď súd v provincii Quebec označil za protiústavné obmedzenie, podľa ktorého musela byť prirodzená smrť pacienta „primerane predvídateľná“. Federálni zákonodarcovia preto pristúpili k úprave dovtedajších pravidiel.

V roku 2021 sa podmienky rozšírili aj na dospelých pacientov, ktorých prirodzená smrť nemusela byť bezprostredne očakávaná. Nárok na asistované umieranie získali ľudia so závažným a nenapraviteľným zdravotným stavom, ktorý im spôsobuje utrpenie považované za neznesiteľné a nemožno ho zmierniť spôsobom, ktorý by bol pre nich prijateľný. Splnenie zákonných podmienok musia nezávisle posúdiť dvaja kvalifikovaní zdravotnícki odborníci.

V prípade samotných duševných ochorení však zákonodarcovia zvolili odlišný postup. Pre neistotu spojenú s posudzovaním týchto diagnóz zaviedli v roku 2021 dočasné vylúčenie pacientov trpiacich výlučne duševným ochorením.

Platnosť tohto opatrenia následne predĺžili v rokoch 2023 a 2024. Najnovší návrh vlády má zabezpečiť, aby obmedzenie zostalo v platnosti bez vopred určeného dátumu ukončenia.

Prečítajte si tiež

Prvý známy prípad: V Holandsku podstúpilo eutanáziu dvojročné dieťa

Väčšina pacientov bola v záverečnej fáze života

Podľa najnovších údajov kanadskej vlády tvorili pacienti, ktorých prirodzená smrť bola považovaná za „primerane predvídateľnú“, až 95,6 percenta všetkých úmrtí v rámci programu MAID.

Zvyšných 4,4 percenta pripadalo na prípady, pri ktorých sa prirodzené úmrtie v dohľadnom čase nepredpokladalo.

Do tejto skupiny patria napríklad ľudia s roztrúsenou sklerózou alebo nevyliečiteľnými neurologickými ochoreniami. Tieto diagnózy môžu viesť k vážnemu zdravotnému postihnutiu a intenzívnemu utrpeniu, hoci pacient nemusí byť bezprostredne ohrozený smrťou.

Proti obmedzeniam sa vedie aj súdny spor

Pripravovaná vládna legislatíva má zároveň zabrániť prijatiu samostatného poslaneckého návrhu, ktorý počíta so zmenou ustanovení trestného zákonníka týkajúcich sa asistovanej smrti.

Podľa tohto návrhu by sa malo výslovne stanoviť, že „duševná porucha nie je považovaná za závažný a nenapraviteľný zdravotný stav“.

Zástancovia rozšírenia programu MAID však tvrdia, že vylúčenie ľudí trpiacich výlučne duševnými ochoreniami porušuje ich ústavné práva a obmedzuje rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti.

Organizácia Dying With Dignity Canada preto na federálnom súde napadla predchádzajúce rozhodnutie vlády odložiť sprístupnenie asistovanej smrti tejto skupine pacientov.

Fraser pripustil, že výsledok súdneho konania môže ovplyvniť pripravovaný návrh zákona.

Prečítajte si tiež

Sme rodina a Sulíkovci budú mať v programe eutanáziu aj medikamentózne interrupcie

Pacienti s Alzheimerovou chorobou by mohli žiadať o asistovanú smrť vopred

Kanadská vláda plánuje aj dekriminalizáciu takzvaných predbežných žiadostí o asistovanú smrť. Pacienti s niektorými ochoreniami, napríklad Alzheimerovou chorobou, by tak mohli o tento zákrok požiadať ešte v čase, keď sú schopní udeliť informovaný súhlas. Ich rozhodnutie by sa mohlo uplatniť aj neskôr, keď by v dôsledku ochorenia túto schopnosť stratili.

V súčasnosti predbežné žiadosti povoľuje iba provincia Quebec. Minister spravodlivosti Sean Fraser však zdôraznil, že aj po prijatí pripravovanej legislatívy by o ich povolení rozhodovali jednotlivé provincie. Alberta už oznámila, že takýto postup na svojom území neumožní.

Fraser zatiaľ neuviedol konkrétny časový harmonogram prijatia zákona. Vysvetlil však, že cieľom pripravovaných zmien je zabezpečiť, aby „lekári, ktorí tieto služby poskytujú, neboli za to považovaní za zločincov“.