Obrovská dopravná zápcha na mori: Pred ruskými prístavmi čaká 150 lodí

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

MOSKVA / Pred ruskými prístavmi vo Fínskom zálive sa zhromaždili desiatky tankerov a nákladných lodí, ktoré vytvorili kolónu dlhú 55 kilometrov. Táto rozsiahla morská zápcha, spôsobená presmerovaním dopravy v dôsledku ukrajinských útokov na Čiernom mori, výrazne predlžuje dodacie lehoty a zvyšuje náklady na prepravu tovaru.

Archívna reportáž

Archív (15.07.2026): Ruské lode pod tlakom Ukrajiny

Ako prvý na túto situáciu upozornil analytik spravodajstva z otvorených zdrojov (OSINT), známy pod prezývkou Russian Forces Spotter. Informáciu pôvodne hlásenú 5. októbra sprostredkovala agentúra TASR s odvolaním sa na ruský portál The Insider.

Rastúci počet plavidiel a tieňová flotila

K 30. septembru evidoval Russian Forces Spotter približne 65 tankerov a 85 nákladných lodí, ktoré čakali na povolenie na vstup do rôznych ruských prístavov v Baltskom mori. Len pred prístavom Usť-Luga sa v kolóne nachádzalo 43 plavidiel.

Najmenej šesť z týchto plavidiel je spájaných s takzvanou „tieňovou flotilou“. Ide o lode, ktoré prepravujú ruskú ropu napriek medzinárodným sankciám uvaleným na Kremeľ v dôsledku vojny na Ukrajine.

Prečo lodí pribúda?

Súčasná situácia predstavuje výrazný nárast oproti predošlým mesiacom. Pred mesiacom, okolo konca augusta, čakalo na povolenie vplávať do prístavu približne 24 lodí. Počas leta sa v oblasti zvyčajne nachádzalo maximálne tucet čakajúcich plavidiel. Výrazné pribúdanie lodí sa začalo prejavovať po 10. auguste.

Hlavným spúšťačom tejto zmeny sú ukrajinské útoky na ruské lode a nákladné prístavy v Čiernom mori. Tieto útoky viedli k presmerovaniu značnej časti nákladnej námornej dopravy z Čierneho mora práve do Baltského mora, čím sa zvýšil tlak na tamojšie prístavy.

Ekonomické dôsledky a presmerovanie ropy

Hoci časový tlak na ruské prístavné terminály nemusí nutne zastaviť tok tovarov, má citeľné ekonomické dopady. Dlhšie lodné trasy a výrazné spomalenie dodávok vedú k ich predraženiu, čo sa prejaví v celkovom náklade na prepravu.

V reakcii na narastajúcu záťaž v pobaltských prístavoch a v snahe uvoľniť exportné kapacity, ruské úrady začali už v polovici augusta presmerovávať kazašskú ropu. Podľa informácií agentúry Reuters smerovala táto ropa namiesto pobaltských terminálov do prístavu Novorossijsk pri Čiernom mori.