19°
Bratislava
Švédske a fínske stíhačky prvýkrát spoločne vyštartovali proti ruským vojenským lietadlám
Švédske a fínske stíhačky prvýkrát spoločne vyštartovali proti ruským vojenským lietadlám
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
ŠTOKHOLM / HELSINKI / Švédsko a Fínsko uskutočnili historicky prvú spoločnú identifikačnú misiu svojich stíhačiek. Vo štvrtok 24. septembra vyslali pohotovostné stroje nad Fínsky záliv, kde zachytili a identifikovali skupinu ruských vojenských lietadiel. Medzi nimi boli stíhačky MiG-31 a Su-30 aj transportný Tu-134.
Fínske a švédske stíhačky Quick Reaction Alert (QRA) vzlietli vo štvrtok po tom, ako bola nad Fínskym zálivom zaznamenaná skupina ruských vojenských lietadiel. Stroje oboch členských krajín NATO ich následne zachytili a vykonali vizuálnu identifikáciu. Podľa fínskych vzdušných síl išlo o prvú spoločnú fínsku-švédsku identifikačnú misiu tohto druhu.
Medzi ruskými lietadlami boli MiG-31 aj Su-30
Ruskú formáciu tvorilo transportné lietadlo Tu-134 sprevádzané viacerými bojovými strojmi vrátane MiG-31 a Su-30. Operácia sa odohrala v medzinárodnom vzdušnom priestore nad Fínskym zálivom. Fínske vzdušné sily neoznámili, že by počas tohto konkrétneho incidentu došlo k narušeniu fínskeho alebo švédskeho vzdušného priestoru.
Fínsky záliv je však strategicky citlivou oblasťou. Leží medzi Fínskom a Estónskom a na východe siaha k ruskému Petrohradu.
Historicky prvá spoločná misia
„Identifikačná misia sa uskutočnila v rámci spolupráce Fínska a Švédska zameranej na pozorovanie a ochranu územnej celistvosti,“ uviedli fínske vzdušné sily. Podľa nich spoločné operácie posilňujú bezpečnosť severského regiónu aj východného krídla NATO.
Hoci armády oboch krajín spolupracujú a cvičia už roky, štvrtková operácia predstavovala ďalší posun: tentoraz nešlo o naplánované cvičenie, ale o spoločné nasadenie pohotovostných stíhačiek na identifikáciu skutočných ruských vojenských lietadiel.
Švédske a fínske letectvo napríklad už v máji spoločne cvičili počas manévrov Aurora 26. Švédska armáda vtedy označila ich leteckú spoluprácu za rozsiahlu a dlhodobo etablovanú.
Švédsko už predtým vysielalo Gripeny proti ruským strojom
Samotné zachytávanie ruských vojenských lietadiel v Baltskom mori nie je pre švédske letectvo novinkou. V júni 2026 švédske JAS 39 Gripen dvakrát vyštartovali proti ruským bojovým lietadlám Su-24 a Su-34 v blízkosti švédskeho vzdušného priestoru. Švédska armáda vtedy uviedla, že k jeho narušeniu nedošlo. Novinkou štvrtkovej udalosti je preto predovšetkým spoločný fínsky-švédsky charakter pohotovostnej misie.
Obe krajiny v posledných mesiacoch spoluprácu ďalej prehlbujú. Švédsko v auguste oznámilo, že počas jesene poskytne Fínsku vojenskú podporu pri ochrane a monitorovaní vzdušného priestoru. Súčasťou podpory môžu byť Gripeny, vojnové lode aj pozemné systémy určené na odhaľovanie a likvidáciu dronov.
Vstup do NATO zásadne zmenil situáciu na severe Európy
Fínsko a Švédsko desaťročia zostávali mimo NATO. Po ruskej invázii na Ukrajinu však obe krajiny požiadali o členstvo v Aliancii. Fínsko vstúpilo do NATO v apríli 2023, Švédsko ho nasledovalo v marci 2024. Ich vstup výrazne rozšíril územie NATO na severe Európy a Fínsko zároveň prinieslo do Aliancie približne 1 340 kilometrov dlhú hranicu s Ruskom.
Švédske ozbrojené sily v auguste uviedli, že spoločné využívanie vojenských kapacít oboch štátov má zlepšiť schopnosť odhaľovať a riešiť narušenia v regióne a posilniť spoločnú obranu a odstrašenie NATO. Štvrtková operácia je tak praktickým príkladom toho, ako sa niekdajšia bilaterálna spolupráca dvoch vojensky neangažovaných severských štátov mení na spoločnú ochranu priestoru v rámci NATO.
