Nevidel, čo sa deje. Z horiaceho mrakodrapu ho vyviedol jeho vodiaci pes
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
USA / Michael Hingson bol 11. septembra 2001 na 78. poschodí severnej veže Svetového obchodného centra. Nevidiaci muž netušil, čo sa deje, no keď sa budova začala otriasať a napĺňať dymom, spolu s kolegom a svojou vodiacou labradorkou Roselle sa vydal na útek.
Archív (27.08.2026): Súd so strojcom 9/11 začne v 2028
Hingson bol nevidiaci od narodenia. V osudné ráno pracoval v kancelárii na 78. poschodí severnej veže. Spolu s kolegom Davidom Frankom sa pripravovali na seminár, keď do Svetového obchodného centra narazilo prvé unesené lietadlo.O jeho príbehu informoval portál People.
Útoky z 11. septembra 2001
„Budova sa pohla asi o šesť metrov,“ spomína dnes 76-ročný Hingson. On a Frank sa vtedy obávali, že budova sa prevráti a obaja zomrú. Hingson sa následne dozvedel, že nad nimi vypukol požiar a v budove je dym. Rozhodli sa okamžite odísť. Pod stolom pritom dovtedy pokojne spala Hingsonova vodiaca fenka Roselle.
Roselle ho viedla cez schodisko
Spolu začali zostupovať po schodoch. V preplnenom schodisku však nebolo vždy dosť miesta na to, aby Roselle kráčala pred svojím pánom. „Psy nevedú. Ony navigujú,“ vysvetľuje Hingson. Roselle preto často kráčala tesne pri jeho nohách, zatiaľ čo Hingson sa držal zábradlia a postupoval nadol.
Hingson jej počas úteku opakovane hovoril, že je dobrý pes a že odvádza skvelú prácu. Vedel totiž, že zviera cíti strach a nervozitu ostatných ľudí. „Potreboval som jej dať najavo, že som v poriadku,“ spomína.
Pomohli aj ďalším ľuďom
Asi o desať poschodí nižšie sa jedna žena zastavila a povedala, že už nemôže dýchať ani pokračovať. Hingson sa k nej vrátil a snažil sa jej pomôcť. Na schodisku sa vtedy skupina ľudí objala. Roselle podľa Hingsona vystresovaných ľudí upokojovala aj tým, že ich olizovala.
Keď sa dostali približne na 50. poschodie, strach premohol aj Franka. Hingson spomína, že jeho kolega povedal, že zomrú a z budovy sa nedostanú. Hingson ho však upokojil. „Ak Roselle a ja dokážeme zísť po týchto schodoch, dokážeš to aj ty,“ povedal mu. Frank sa následne upokojil a začal kráčať o poschodie pred nimi. Hingsonovi opisoval, čo vidí, a pomáhal mu orientovať sa.
Hasiči kráčali opačným smerom
Počas zostupu míňali hasičov, ktorí smerovali nahor. Hingson odhaduje, že ich bolo približne 50.
Niektorí ľudia sa hasičov pýtali, či im môžu pomôcť. Odpoveď bola jasná: ich úlohou bolo dostať sa von, zatiaľ čo záchranári sa postarajú o ľudí a situáciu vyššie v budove. Pri útokoch 11. septembra 2001 zahynulo celkovo 343 newyorských hasičov.
Z budovy unikli len chvíľu pred jej pádom
Hingson a jeho spoločníci sa napokon dostali do prízemnej haly. Príslušník FBI ich nasmeroval von z komplexu. Krátko po prechode cez ulicu Broadway ich policajt varoval, aby okamžite utiekli. Južná veža, do ktorej predtým narazilo druhé lietadlo, sa začala rúcať.
Hingson počul obrovský hluk, ktorý prirovnal ku kombinácii nákladného vlaku a vodopádu. Všetci začali utekať. Vtedy si uvedomil, že hoci sa im podarilo uniknúť z budovy, stále im hrozí nebezpečenstvo. Roselle však opäť prevzala iniciatívu. Zastavila sa pri schodoch a odviedla Hingsona pod zem do stanice metra, kde našli útočisko.
Približne o desať minút neskôr sa zrútila aj severná veža, z ktorej len krátko predtým unikli.
Pre Roselle bolo po všetkom
Keď polícia neskôr oznámila, že je bezpečné vyjsť von, Hingson, Roselle a Frank sa vrátili na ulicu.
Večer sa Hingson dostal domov do New Jersey. Roselle podľa neho pôsobila, akoby sa nič mimoriadne nestalo. Vzala svoju obľúbenú hračku a začala sa hrať. „Pre ňu sa to skončilo. Nič jej nehrozilo. Bola v poriadku,“ spomína.
Roselle zomrela v júni 2011 vo veku 14 rokov. V roku 2002 získala ocenenie pre služobné psy za svoju úlohu pri záchrane počas útokov z 11. septembra.
Príbeh Roselle rozpráva dodnes
Hingson sa po útokoch presťahoval do Kalifornie a začal pracovať pre organizáciu Guide Dogs for the Blind. O svojom príbehu odvtedy rozpráva na verejných vystúpeniach, kde hovorí najmä o dôvere, spolupráci a zvládaní strachu.
Jeho spomienky vyšli aj v knihe Thunder Dog, ktorá sa v roku 2011 stala bestsellerom denníka The New York Times. V roku 2024 vydal ďalšiu knihu Live Like a Guide Dog.