Osobná skúsenosť redaktora TV JOJ z Ceuty: Takto vyzerali dni po masovom príchode migrantov

BRATISLAVA / Niekoľko predchádzajúcich dní sme nielen my, ale celá Európa s napätím sledovali dianie v španielskej enkláve na africkom kontinente, Ceute, kam, presne pred týždňom, vtrhli desiatky tisíc migrantov z Maroka. Televízia JOJ 24 zareagovala veľmi rýchlo a ponúkali sme vám autentické živé vstupy nášho tímu a reportéra Radovana Antožiho. Len pred pár hodinami sa vrátil na Slovensko. A privítali sme ho v štúdiu JOJ 24.

+68 fotiek

Do španielskej Ceuty priplávali z Maroka tisíce migrantov

Cesta do epicentra napätia

"Tá cesta je pomerne komplikovaná," uviedol na úvod Radovan Antoži. Z Európy je potrebné letieť na letisko v Tangieri, metropole Maroka na Stredozemnom mori. "Takže z Bratislavy do Barcelony, z Barcelony do Tangieru a potom hodina a pol požičaným autom až do Ceuty, cez ten marocký vidiek, čo nie je vždy úplne jednoduchá cesta vzhľadom na bezpečnostné opatrenia," vysvetľuje reportér. 

Moderátorka sa Antožiho pýtala na atmosféru a pocit ohrozenia, vzhľadom na dramatické zábery z miesta. Reportér rozdelil svoju skúsenosť na dve časti: Maroko a španielsku enklávu.

"V Maroku vládne pomerne prísny až diktátorský režim, ktorý vám dá pocítiť tú policajnú aj vojenskú prezenciu," uvádza Antoži. Z tohto dôvodu nebolo bezpečné natáčať s profesionálnou kamerou. "Preto sme točili iba s telefónom a s nejakým základným príslušenstvom, pretože tieto veci, prakticky vo všetkých afrických krajinách, vám zhabú už na letisku alebo na colnici," objasňuje. V Maroku tak išlo skôr o snahu nenahnevať autority a "robiť svoju prácu jednoducho tak, aby sme nebudili pozornosť," pretože ako počul od iných novinárov, prístup k médiám môže byť vnímaný ako poškodzovanie obrazu štátu.

Prečítajte si tiež

Tisíce migrantov priplávali z Maroka do španielskej Ceuty. Miestne úrady žiadajú pomoc armády

V samotnej Ceute bola situácia odlišná

"Tam naozaj ešte aj stovky migrantov sú na uliciach, niektorí sú v takých tých záchytných centrách," hovorí Antoži. Ceuta, mesto veľkosťou porovnateľné s Nitrou, s približne 60-tisíc obyvateľmi, prijala až 80-tisíc migrantov. Skupiny migrantov sa pohybovali po uliciach, najmä v okolí záchytných centier, kde dostávali jedlo a vodu.

Antoži opisuje, že pohyb v takomto prostredí nebol vždy úplne bezpečný: "Môj kolega kameraman hľadal cigarety niekde v tom meste a keď sme si ich vypýtali od migrantov a nechceli sme za ne dať 20 eur, tak boli veľmi agresívni a museli sme až pomerne urýchlene z miesta odísť." Človek si musel "dávať pozor na to, kam ide, čo hovorí, kam chodí." Komplikované bolo aj získavanie rozhovorov: "Väčšina z nich nevedela ani po francúzsky, ani po anglicky, ani po španielsky, iba po arabsky. Takže tá práca bola o to komplikovanejšia," dodáva Radovan Antoži.

Reportáž o migrantoch v Ceute:

Prečítajte si tiež

Štáb TV JOJ sa v Maroku rozprával s migrantmi, ktorí sa pokúsili vpadnúť do Ceuty

Motivácie príchodu

Radovan Antoži sa s migrantmi rozprával aj o ich motiváciách. Hoci väčšinu tvorili mladí muži vo veku 15 až 30 rokov, našli sa aj rodiny s deťmi a ženy. Motiváciu rozdelil na dve hlavné časti. Prvá je čisto oportunistická. Podľa Antožiho "prevádzači fungovali na 120 %" hneď po tom, ako Španielsko naznačilo, že nebude okamžite vyhosťovať všetkých nelegálnych migrantov a dokonca plánovalo udeliť legálny status pol miliónu z nich. "Aj podľa informácií, ktoré vyšli najavo od spravodajských služieb, aj podľa tých informácií, čo máme od migrantov, prevádzači začali verbovať vo veľkej miere týchto ľudí," hovorí reportér. Príliv tak nebol "úplne na vlastnú päsť" ani "koordinovaný náhodou", ale skôr využitím príležitosti.

Druhá časť motivácie je tradičná: túžba po lepšom živote. "Tá chuť ísť do Európy, to ísť za tým pre nich lepším životom, ísť do prostredia, ktoré im možno bude aj prajné a v ktorom si vedia na lepší život aj zarobiť, aj sa dostať do nejakých lepších situácií je stále veľká v tom prostredí," vysvetľuje Antoži. Migranti tak "čakali na šancu, kedy sa také niečo môže stať." V súvislosti s informáciami o možnom ďalšom príleve 15. augusta Antoži verí, že "s tou prezentáciou vojakov a policajtov na hraniciach to bude oveľa pre nich jednoduchšie odvrátiť."

Prečítajte si tiež

Prečo sa do Ceuty nahrnulo skoro 70-tisíc migrantov? Stačila jedna dezinformácia a kampaň influencerov

Domino efekt

Radovan Antoži sa vyjadril aj k španielskej reakcii na situáciu, ktorú mnohí kritizovali, no iní chválili. Podľa neho išlo o "kaskádu legálnych a legislatívnych krokov". Španielsky najvyšší súd rozhodol, že "nemôže byť vyhadzovaný každý jeden migrant z krajiny, ktorý tam prišiel nelegálne. To je proti ľudským právam." Toto rozhodnutie, spolu s prístupom k legálnemu statusu pre pol milióna utečencov, zohralo podľa reportéra kľúčovú úlohu. "Podľa mňa to bolo také domino. Jednoducho tá prvá kocka spadla a už potlačila tie ďalšie a tie vyústili až do tej invázie, ktorú sme videli," konštatuje.

Davová psychóza hrala podľa Antožiho veľkú úlohu. Príkladom sú štyria mladí tínedžeri, ktorých stretli v Tangieri, metropole hodinu a pol od Ceuty. "Hovorili, že dali celomesačné výplaty tým prevádzačom. Španielska polícia s marockými úradmi ich odniesla späť do toho mesta Tangiere a teraz nemajú ani peniaze na vlak, aby sa dostali späť domov."

Prečítajte si tiež

Väčšina migrantov opustila Ceutu. Tvrdia, že čelia vyhrážkam a nedostatku pomoci

Z celkového počtu desiatok tisíc migrantov sa väčšina vrátila do Maroka. Okolo 2000 až 2500 ich však v Ceute zostalo. Dôvodom je nedostatok peňazí na cestu späť a tiež stále platné rozhodnutie Najvyššieho súdu o nevyhosťovaní. Tí, ktorí odišli, tak urobili dobrovoľne, "keďže nenašli ani jedlo, ani ubytovanie v Ceute a zistili, že vlastne nič ich tam nečaká."

Radovan Antoži však upozorňuje, že problém sa netýka len týchto dvoch tisícok. "Nielen tie dve tisícky, ale aj tí zvyšní, ktorí už odišli, mnohí z nich neodišli domov. Mnohí z nich stále sú niekde v rôznych mestách Maroka a nevedia, kam majú ísť ďalej." Marocké úrady síce posadili mnohých na vlaky do Casablanky alebo Marakéšu, no to situáciu nerieši. "Takže momentálne nastáva v Maroku taká vnútro krajinná kríza," uzatvára.

​Antoži dokumentoval situáciu priamo z Ceuty:

​Reakcie obyvateľov Ceuty

Pohľad obyvateľov Ceuty na situáciu bol podľa Radovana Antožiho rozdelený. "Jedna samozrejme chápala, že o čo asi ide. Chápala, že nie je to úplne jednoduché ani pre nich, pre tých migrantov," uvádza. Avšak, "jednoznačne viac bolo tých, ktorí mali pomerne vyhranený postoj voči imigrantom."

Hoci si obyvatelia enklávy uvedomujú, že žijú "v Afrike" a podobné udalosti sa môžu stať, "toto napriek tomu mnohých zaskočilo a vystrašilo." Obavy vyvolali najmä zábery, "ako cez tie bariéry migranti prichádzajú a policajti nemajú akúkoľvek šancu jednoducho tých migrantov zastaviť." Antoži dodáva, že nedošlo k výraznému nárastu trestných činov, čo je "možno spôsobené aj tým, že migranti sa snažia správať ako tak dobre, aby sa dostali do toho Španielska."

Prečítajte si tiež

Migračná kríza v Ceute má dohru: Maroko obvinilo 86 ľudí

Symbolický zážitok z Ceuty

Na záver padla otázka, čo bolo pre reportéra Radovana Antožiho najsilnejší zážitok? "Poviem to možno v takej tej odľahčenej rovine," začína. "My sme stretli vojaka, ktorý chránil marocko-španielsku hranicu. Ešte deň predtým, ako sme sa s ním rozprávali, a vlastne deň na to šnorchloval so svojím kamarátom v tom mori a hovoril, že konečne je to more znova jeho."

Tento moment je podľa Antožiho symbolický. "Ukazuje to na to, že tí obyvatelia a tí policajti a vojaci sú si plne vedomí toho, že sa také niečo môže stať a že boli na to kvázi pripravení aspoň do miery, že to môže nastať, nie do toho počtu, samozrejme. A takisto to ukazuje na tú ľudskú stránku, že koniec koncov aj tí vojaci, ktorí tam stáli a museli si to niekedy "ručne stručne" vybavovať s migrantmi... stále sú to ľudia, ktorí majú svoje vlastné životy a v momente, keď to bude dovolené, budú mať voľno, tak pôjdu šnorchlovať do mora."