Európa vracia úder: EÚ a Británia uvalili tvrdé sankcie na ruské kybernetické siete

BRUSEL/LONDÝN – Európska únia a Spojené kráľovstvo uvalili rozsiahle sankcie na ruských hackerov a spravodajské služby, ktoré vinia z masívnych kybernetických útokov po celej Európe. Medzi hlavnými terčmi úderov bolo aj Slovensko.

Lov na vládne siete a blackout, ktorý nevyšiel

Podľa oficiálnych vyhlásení Bruselu a Londýna stojí za najzávažnejšími útokmi 16. centrum ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). To priamo riadi známe hackerské skupiny, vrátane zoskupenia TURLA. Ruské kybernetické operácie sa dlhodobo zameriavajú na infiltráciu do vládnych sietí a pokusy o sabotáž kritickej infraštruktúry.

Medzi zasiahnuté krajiny patria: Slovensko, Nemecko, Francúzsko, Poľsko Rakúsko, Holandsko, Rumunsko, Fínsko a Cyprus Najvážnejší incident sa odohral v Poľsku, kde sa ruská FSB pokúsila zaútočiť na energetickú sieť. Tento bezohľadný útok síce zlyhal, no ak by bol úspešný, uprostred zimy mohol nechať bez elektriny až 500-tisíc civilistov. "Je to ďalší príklad nezodpovedných pokusov ruského štátu vyvolávať chaos v celej Európe," uviedla v oficiálnom vyhlásení britská vláda.

Prečítajte si tiež

825. deň na Ukrajine: Použitie zbraní od iných štátov na ruskom území bude mať vážne následky, tvrdí Putin

Kto všetko skončil na sankčnom zozname?

Kým Európska únia zmrazila majetok a zakázala vstup 9 osobám a 4 subjektom, Británia zasiahla až 24 terčov. Londýn sa zameral na prepojenie medzi armádou a kriminálnym podsvetím. Britské sankcie zasiahli predovšetkým vysokopostavených dôstojníkov vojenskej rozviedky GRU Viačeslava Stafejeva, Ivana Senina a Ivana Kasianenka, ktorí pôsobia v obávanej jednotke 29155.

Táto ruská kybernetická divízia priamo spolupracovala s komerčnou IT firmou IMPULS, pričom ich spoločným cieľom bolo verbovanie mladých hackerov a nádejných IT špecialistov priamo z ruských univerzít a akadémií. Na sankčný zoznam sa dostali aj tvorcovia nebezpečného malvéru Lumma Stealer. Program slúži na masové kradnutie citlivých údajov či prihlasovacích hesiel z napadnutých zariadení, pričom ruské tajné služby tieto ukradnuté identity následne využívali na globálne špionážne operácie.

O závažnosti tejto hrozby svedčí aj fakt, že len v samotnej Veľkej Británii zaznamenali za posledný polrok minimálne 2 100 obetí tohto počítačového vírusu.

Kyberzločin ako náhrada za slabnúci front

Podľa britských spravodajských služieb čelí Rusko vážnym problémom pri udržiavaní svojho vojnového úsilia na Ukrajine. Moskva preto čoraz viac deleguje úlohy na spoločenstvá kyberzločincov. Tí majú za úlohu zbierať spravodajské informácie, infiltrovať európske systémy a pomáhať napĺňať zahraničnopolitické ciele Kremľa, čím priamo ohrozujú bezpečnosť obyvateľov Európy. Spojené kráľovstvo od začiatku konfliktu uvalilo sankcie už na viac ako 3 400 jednotlivcov a firiem spojených s ruskou agresiou.