Vedci zistili, prečo sa kanibalizmus v ľudskej spoločnosti neuchytil

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívna reportáž

Večera s kanibalmi

VARŠAVA / Kanibalizmus má nepriaznivé dopady na ľudské zdravie, čo je hlavným dôvodom, prečo sa v ľudskej spoločnosti neuchytil. Tvrdí to dvojica vedcov z Poľska a Česka, ktorí pomocou matematického modelu dospeli k záveru, že dlhodobé jedenie iných ľudí šíri v komunite choroby a vedie k jej rozpadu, napísala agentúra Reuters.

Ľudské telo ako zdroj potravy?

Michal Misiak z Vroclavskej univerzity a Peter Tureček z Univerzity Karlovej skúmali ľudské telo ako zdroj potravy a analyzovali jeho energetickú hodnotu i problémy, ktoré môže človeku jeho konzumácia priniesť.

"Z kalorického hľadiska je ľudský jedinec priemernou potravou.. 2000. Kľúčový problém však spočíva inde: v riziku infekcie. Patogény majú ľahšiu prácu, pretože sa presunú do organizmu s takmer identickou fyziognómiou," uviedol Misiak v správe zverejnenej poľskou univerzitou.

Rastie riziko infekcie

Model použitý vedcami ukázal, že zdravotné riziká rastú exponenciálne, keď kanibal konzumuje iných kanibalov. Ani varenie nedokáže zlikvidovať infekčné bielkoviny, ktoré môžu vyvolávať neurologické choroby.

Jednou z takýchto chorôb, označovanou ako kuru, kedysi trpeli kanibalovia z Papuy - Novej Guiney, ktorí jedli svojich zosnulých príbuzných s vierou, že tým oslobodia ich ducha.

Prenos patogénov

Peter Tureček ČTK oznámil, že s každým článkom potravinového reťazca, keď napríklad krava skonzumuje trávu a ju potom následne vlk, dostanú patogény z koristi šancu uchytiť sa v predátorovi. Vzhľadom na to, že potenciálnych patogénov je veľa a takúto šancu dostane každý z nich, rastie s dĺžkou potravinového reťazca pravdepodobnosť, že sa aspoň jednému podarí vyvinúť adaptáciu, ktorá sťahovanie sa do ďalších hostiteľov uľahčí.

Preto musia mať podľa Turečka mäsožravce odolnejší imunitný systém ako bylinožravce, ktorí jedia len rastlinnú potravu. Čím je totiž fylogenetická vzdialenosť, teda čas od posledného spoločného predka menší, tým väčší podiel patogénov môže preskočiť z koristi na predátora.

"Kanibalizmus je v tomto kontexte najnebezpečnejšou stratégiou, pretože korisť aj predátor patria k rovnakému druhu a teda podiel patogénov, ktoré sa môžu uchytiť ako v jednom, tak v druhom, je najvyšší. Zároveň tu môžu vznikať veľmi dlhé, potenciálne nekonečné potravinové reťazce, ak kanibal zje kanibala, ktorý zjedol kanibala a tak ďalej," uviedol Tureček.

Kanibalizmus ako tabu

Podľa dvojice vedcov prispela škodlivosť jedenia ľudí k vzniku tabu z kanibalizmu.

"Tabu funguje ako evolučná poistka. Naše výsledky naznačujú, že to bola biologicky zdôvodnená reakcia na epidemiologické riziko. Komunity, ktoré sa nezbavili kanibalizmu, skrátka neprežili," dodal Misiak.