Politológ: Irán je po konflikte silnejší. V rukách drží kľúčovú výhodu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Americký prezident Donald Trump strieda hrozby bombardovaním s vyhláseniami o blížiacej sa mierovej dohode. Medzitým Irán pokračuje v tlaku prostredníctvom uzavretia Hormuzského prielivu, čo sa prejavuje aj na rastúcich cenách ropy. O aktuálnom vývoji na Blízkom východe sa v relácii Štúdio 24 moderátorka Iveta Krupová rozprávala s bezpečnostným analytikom a vedúcim Katedry politológie na Masarykovej univerzite v Brne Jozefom Krausom.
Podľa Krausa Spojené štáty vo vojne s Iránom nepredviedli presvedčivý výkon. Hoci Teherán utrpel vojenské aj ekonomické škody, strategicky si podľa neho dokázal zachovať významné výhody.
„Irán vyzerá, že vo svojej pozícii je silnejší než pred samotnou vojnou,“ uviedol politológ v relácii Štúdio 24. Za jednu z najdôležitejších považuje schopnosť blokovať Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza významná časť svetového obchodu s ropou. Kraus upozornil, že Spojené štáty napriek svojej vojenskej prevahe nedokážu zabezpečiť otvorenie prielivu silou. Preto podľa neho bude musieť nakoniec rozhodnúť diplomacia a vzájomné ústupky.
Obe strany sa snažia vyjednať lepšie podmienky
Irán okrem blokovania námornej dopravy podnikol aj útoky na americké ciele v regióne. Analytik si však nemyslí, že ide o snahu rozpútať rozsiahlu vojnu. „Môžeme to čítať ako pokus oboch týchto aktérov na poslednú chvíľu za pomoci sily donútiť tú druhú stranu k maximalizácii možných ústupkov,“ povedal Kraus.
Pripomenul, že napriek pokračujúcim útokom sa zároveň objavujú správy o pokroku v rokovaniach sprostredkovaných Katarom. Vojenské akcie preto podľa neho môžu byť súčasťou vyjednávacej taktiky pred prípadným podpisom dohody.
Skepticky sa však stavia k tvrdeniam Donalda Trumpa, že Irán už prijal hlavné body pripravovanej dohody. Za kľúčový problém označil práve Hormuzský prieliv. „To by znamenalo v podstate faktickú kapituláciu a to, že Irán by sa vzdal tej najdôležitejšej karty, ktorú má v rukách,“ upozornil.
Izrael zaútočili na Irán spolu s USA
Irán sa na podobný konflikt pripravoval desaťročia
Kraus odmieta predstavu, že by Irán bol slabým protivníkom, ktorého možno rýchlo poraziť. Pripomenul, že ide o krajinu s približne 90 miliónmi obyvateľov a rozsiahlym územím. Podľa neho sa Teherán štyri desaťročia pripravoval na asymetrický konflikt so Spojenými štátmi a Izraelom. Výsledkom sú kapacity, ktoré umožňujú spôsobovať protivníkovi značné škody za relatívne nízke náklady.
„Iránci si dokážu vlastné drony produkovať za nič. Sú to veci, ktoré stoja pár stoviek dolárov a dokážu tým spôsobovať Američanom škody v rámci miliárd dolárov,“ vysvetlil. Práve kombinácia dronových útokov a schopnosti paralyzovať lodnú dopravu podľa neho vytvára tlak, s ktorým si Washington nedokáže jednoducho poradiť.
Útoky posilnili vnútornú jednotu Iránu
Politológ zároveň upozornil na ďalší efekt konfliktu. Zahraničný tlak podľa neho dočasne zjednotil iránsku spoločnosť, vrátane ľudí, ktorí sú kritickí voči vlastnému režimu.
„Je to efekt, ktorý sa nazýva efekt zjednotenia pod vlajkou,“ vysvetlil. Dodal, že mnohí Iránci síce nepodporujú politické vedenie krajiny, no podporujú obranu štátu pred vonkajším nepriateľom.
Otázkou podľa neho zostáva, ako dlho tento efekt vydrží. Čoraz viac totiž začínajú byť citeľné ekonomické dôsledky medzinárodnej izolácie a obmedzeného exportu. „V tejto chvíli sa zdá, že ako Spojené štáty, tak Irán hrajú tú hru kto z koho, kto dlhšie vydrží,“ dodal Kraus.
Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.