„Chceme rokovať až po splnení všetkých podmienok,“ hovorí Karel Svoboda o postoji Ruska

SLOVENSKO / Európa reaguje na pokračujúci konflikt na Ukrajine ďalším, v poradí už dvadsiatym prvým balíkom sankcií. Na bojiskách sa medzitým spomaľuje ruský postup, zatiaľ čo správy o horiacich ropných skladoch v Rusku a ukrajinských územných ziskoch naznačujú zložitosť situácie. Diplomatické snahy narazili na neústupčivé požiadavky oboch strán a záujem kľúčových svetových hráčov o riešenie konfliktu je rozličný. O aktuálnom vývoji, európskych diplomatických iniciatívach a prekážkach mierového dialógu sme sa zhovárali s historikom a rusistom Karlom Svobodom z Katedry ruských a východoeurópskych štúdií Univerzity Karlovej.

Na fronte drony menia pravidlá hry

Posledné obdobie na fronte prináša pre Rusko komplikácie. Ukrajinské sily v tomto roku získali späť 600 kilometrov štvorcových územia, čo je o sto kilometrov viac, než stratili. Krymu dokonca hrozí úplné odrezanie. Ako vysvetľuje Karel Svoboda, Rusko čelí niekoľkým problémom. Jedným z nich je obmedzený prísun ľudských zdrojov. Rusko sa snaží pred vlastným obyvateľstvom udržiavať dojem, že vojna sa ich netýka priamo a že je založená na dobrovoľnosti, no záujem bojovať za finančnú odmenu už nie je taký vysoký.

Výrazne sa tiež zmenila kvalita vojny. Dnes je akýkoľvek postup na fronte extrémne náročný, keďže desiatky dronov monitorujú pohyb vojsk a každý z nich môže predstavovať smrteľnú hrozbu. Odhaduje sa, že až 80 percent strát spôsobujú práve drony, čo robí každý útok extrémne nákladným. Hoci ukrajinské územné zisky – rádovo desiatky kilometrov – nemusia pôsobiť ako obrovské v kontexte celej Ukrajiny, pre ruskú armádu predstavujú problém: stráca viac vojakov, než je schopná nahradiť. Medzitým Moskva pokračuje v ničení ukrajinskej infraštruktúry, ako napríklad nedávny útok na Charkov, zatiaľ čo v oblasti Samary opäť horia ruské ropné sklady.

Prečítajte si tiež

Ekonomický analytik: Sankcie účinkujú. Môžu Rusko dotlačiť k rokovaniam

Diplomatické snahy a protichodné podmienky mieru

Súbežne s bojovými operáciami prebiehajú aj diplomatické snahy, ktoré však narážajú na zásadné prekážky. Európski lídri sa počas víkendového stretnutia so Zelenským v Londýne zhodli na podpore priameho dialógu medzi Kyjevom a Moskvou. Na druhej strane však Európska komisia predstavila návrh dvadsiateho prvého sankčného balíka.

Karel Svoboda tento postoj vysvetľuje jednoducho: k dialógu musia byť ochotné obe strany. Rusko síce hovorí o záujme rokovať, no podmieňuje ho splnením svojich požiadaviek. Tieto podmienky sú pre Ukrajinu neprijateľné – Moskva požaduje uznanie štyroch oblastí a Krymu ako súčasť Ruska a stiahnutie ukrajinských vojsk aj z území, ktoré Rusko ani nekontroluje. Kým Rusko nezmení tento postoj, akékoľvek rokovania sú prakticky nemožné, pretože tým dáva najavo, že reálne rokovať nechce.

Prečítajte si tiež

Rusko a Ukrajina si vymenili po 185 vojnových zajatcov, sprostredkovali to Spojené arabské emiráty

Na spomínanom stretnutí v Londýne predstavili lídri EÚ päť bodov európskych záujmov, pričom druhý bod zdôrazňuje potrebu vychádzať zo súčasnej frontovej línie. Moskva však opakuje, že vojnu neukončí, kým nedosiahne svoje pôvodné ciele, vrátane celého Donbasu. Základná otázka akceptácie územných zmien zostáva nezmenená. Dosiahnutie mieru bez výrazného ústupku jednej zo strán je podľa Svobodu veľmi ťažké. „Rusi žiadajú, aby Ukrajina odovzdala svoje územie len preto, že si ho nárokuje Vladimir Putin,“ konštatuje Svoboda a dodáva, že takáto požiadavka je pre Ukrajinu neprijateľná.

Blízky východ, USA a výzvy európskej jednoty

Aj keď Vladimir Putin priznal, že ho Donald Trump požiadal o kompromis, priamy kontakt medzi Moskvou a Washingtonom momentálne nie je na programe dňa. Záujem Trumpa sa sústreďuje skôr na Blízky východ. A niektorí americkí politici, napríklad JD Vance, otvorene deklarujú, že ich konflikt nezaujíma. Podľa Karla Svobodu sa výraznejší záujem USA môže prebudiť až vo chvíli, keď Donald Trump nebude prezidentom.

Prečítajte si tiež

Magyar: Pre Maďarsko je plné odstrihnutie od ruských energetických zdrojov nemožné

V Európe je záujem o diplomaciu prítomný, no jej postoj sa formuje pomaly. Problémom je aj to, že ide o 27 štátov, z ktorých každý má svoje vlastné záujmy, politiku a vízie, čo komplikuje dosiahnutie jednotného prístupu. Rusko navyše od začiatku nechce rokovať s Európou ani s jej jednotlivými štátmi. Vladimir Putin vníma Rusko ako veľmoc na úrovni Číny či Spojených štátov a snaží sa vyjednávať najmä s Washingtonom.

Ako podotýka Svoboda, ruskí predstavitelia, napríklad Sergej Lavrov, sa často sťažujú, že niečo bolo dohodnuté so Spojenými štátmi a Ukrajina to nedodržiava, akoby nebola samostatný štát s právom rozhodovať o svojom území. Kým Rusko nezmení tento prístup a nezačne rešpektovať partnerov vrátane Ukrajiny, akékoľvek rokovania sú veľmi ťažké.

Budúcnosť sankcií a európska jednota pod tlakom

Otázkou zostáva, či dvadsiaty prvý sankčný balík voči Rusku prejde schvaľovacím procesom všetkých členských krajín EÚ. Maďarsko pod novým premiérom Péterom Maďarom zatiaľ signalizuje ochotu neblokovať schválenie, no Slovensko zostáva otázne. Do hry vstupuje aj Bulharsko, ktoré oznámilo ukončenie vojenskej podpory Ukrajine, argumentujúc, že ide o zbytočné predlžovanie konfliktu, čo je postoj, ktorý dlhodobo zastáva aj slovenský premiér.

Prečítajte si tiež

Ruský dron zasiahol členský štát NATO. Na mieste sú zranení

Karel Svoboda predpokladá, že námietky sa určite objavia. „Otázka je, či to za niečo vymenia,“ hovorí. V minulosti sa sankčné balíky schvaľovali tak, že Viktor Orbán dostal ústupky výmenou za podporu. V prípade Bulharska a Slovenska vidí Svoboda prístup skôr ideologický, čo situáciu komplikuje, no verí, že balík v nejakej podobe prejde.

Majú sankcie zmysel? Podľa Svobodu áno, ale ide o dlhodobý proces. Situácia ruskej ekonomiky sa síce zhoršuje, ale pomaly. „Je to beh na dlhú trať, znásobený tým, že každý krok vyvolá proti krok zo strany Ruska, ktoré sankcie obchádza, čo si vyžaduje ďalšie balíky. Preto sa nemáme diviť ani tridsiatemu či štyridsiatemu balíku, kým Rusko nezačne reálne rokovať,“ uzatvára Karel Svoboda.