Eurokomisia žaluje Česko a Maďarsko. Sporom sa bude zaoberať Súdny dvor
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
ENERGO VAROVANIE EUROKOMISIE
BRUSEL / Európska komisia podala žalobu na Česko a Maďarsko pre nedodržiavanie pravidiel týkajúcich sa európskeho zatýkacieho rozkazu. Spor sa tak presúva pred Súdny dvor Európskej únie, ktorý posúdi, či oba štáty porušili svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ.
Európska komisia sa rozhodla zažalovať Česko a Maďarsko pre nedodržiavanie pravidiel týkajúcich sa európskeho zatýkacieho rozkazu. O svojom kroku informovala v tlačovej správe. O prípade bude teraz rozhodovať Súdny dvor Európskej únie.
Česká úprava podľa Komisie stále nezodpovedá pravidlám
Voči Česku začala Komisia postup už v decembri 2020, keď zaslala prvé formálne upozornenie. V novembri 2023 nasledovalo dodatočné formálne upozornenie pre nesprávne vykonanie viacerých ustanovení rámcového rozhodnutia o EZR.
Česko následne prijalo nový pozmeňujúci zákon, ktorým sa snažilo výhrady Komisie odstrániť. Komisia však dospela k záveru, že nie všetky jej obavy boli vyriešené, a preto v marci 2025 zaslala odôvodnené stanovisko. České orgány naň odpovedali v máji 2025, no Komisia aj po tejto odpovedi zastáva názor, že problémy pretrvávajú.
Sporné pravidlá pri odovzdaní osoby
Pred prijatím rozhodnutia o odovzdaní môže byť vyžiadaná osoba buď dočasne premiestnená do vystavujúceho členského štátu, alebo vypočutá vo vykonávajúcom členskom štáte. Podľa rámcového rozhodnutia musí vykonávajúci justičný orgán súhlasiť s jednou z týchto možností. České právo to však podľa Komisie neustanovuje.
Ďalší problém sa týka podmienok a trvania dočasného premiestnenia. Tie majú byť určené vzájomnou dohodou medzi vystavujúcim a vykonávajúcim justičným orgánom. České právo však jednostranne stanovuje, že doba dočasného premiestnenia nesmie presiahnuť 10 dní. To je podľa Komisie v rozpore s rámcovým rozhodnutím.
V prípade Maďarska poslala prvé formálne upozornenie už v roku 2021
Dôvodom bolo neoznámenie a nesprávne vykonanie rámcového rozhodnutia. Po vyhodnotení odpovedí maďarských orgánov nasledovalo v novembri 2023 dodatočné formálne upozornenie, keďže niektoré zistené problémy pretrvávali vrátane dôvodov na nevykonanie EZR.
Komisia uviedla, že všetky zistené obavy neboli uspokojivo vyriešené ani odpoveďami Maďarska na formálne a dodatočné formálne upozornenie, ani novo oznámenými právnymi predpismi. Preto v júli 2025 zaslala Maďarsku odôvodnené stanovisko. Maďarsko následne informovalo Komisiu, že zmenilo príslušné právne predpisy tak, aby väčšinu výhrad odstránilo.
Neobojstranná trestnosť a problém s voľnou úvahou
Komisia trvá na tom, že maďarské právo nesprávne vykonáva ustanovenia o fakultatívnom dôvode na odmietnutie, konkrétne o neexistencii obojstrannej trestnosti.
Rámcové rozhodnutie obsahuje zoznam trestných činov, pri ktorých musí byť EZR uznaný aj vtedy, ak tieto činy nie sú vo vykonávajúcom členskom štáte trestné. Pri ostatných skutkoch, napríklad pri krádeži, môžu členské štáty stanoviť, že vykonávajúci justičný orgán môže EZR odmietnuť, ak daný skutok nie je trestným činom aj v jeho jurisdikcii. V takom prípade však musí mať justičný orgán podľa vnútroštátneho práva priestor na voľnú úvahu.
Podľa Komisie maďarské právo takýto priestor neustanovuje. Naopak, robí z tohto dôvodu na odmietnutie povinnosť. To znamená, že maďarské justičné orgány sú povinné odmietnuť výkon EZR, ak konanie nie je v Maďarsku trestným činom. Aj to je podľa Komisie v rozpore s rámcovým rozhodnutím.
Komisia posúva vec na Súdny dvor EÚ
Keďže Komisia aj po všetkých krokoch dospela k záveru, že výhrady voči Česku a Maďarsku neboli odstránené, rozhodla sa predložiť obe veci Súdnemu dvoru Európskej únie.