Domovy v troskách aj po predĺžení prímeria v Libanone. Existuje nádej na trvalý mier?

BRATISLAVA / Prímerie medzi Izraelom a Libanonom sa predlžuje o tri týždne, no situácia v regióne zostáva napätá. V relácii Štúdio 24 s moderátorkou Lenkou Ježovou o tom hovorila Eva Taterová z Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky. Podľa nej treba rozlišovať medzi rokovaniami Izraela s libanonskou vládou a útokmi medzi Izraelom a Hizballáhom.

Rokovania sú posunom, no realita v teréne je iná

Predĺženie prímeria Taterová vníma ako diplomatický posun, no upozorňuje, že na mieste sa situácia nemení tak rýchlo. „Nie vždy sa stretnú diplomatické ciele a realita v danej oblasti,“ uviedla.

Podľa nej je kľúčové rozlišovať medzi libanonskou vládou a Hizballáhom. Rokovania sa vedú medzi Izraelom a centrálnou libanonskou vládou, zatiaľ čo útoky pokračujú najmä na línii Izrael- Hizballáh. Ten si podľa Taterovej v Libanone vytvoril „štát v štáte“ a o mierovú dohodu záujem nemá.

Prečítajte si tiež

Analytik: Izrael v Libanone neporušuje medzinárodné právo. Zlyháva OSN

​

Samotné rokovania však nepovažuje za bezvýznamné. Pripomenula, že ide o prvé rokovanie na takejto úrovni po desaťročiach. „To, že sa to vôbec stalo, vidím ako určitý úspech alebo minimálne posun,“ povedala.

+101 fotiek

Izrael zaútočili na Irán spolu s USA

Hizballáh bude dohodu brzdiť

Podľa Taterovej nemožno očakávať, že Hizballáh prijme prípadnú dohodu bez odporu. Organizácia je úzko napojená na Irán a veľké rozhodnutia podľa nej nebude robiť samostatne. „Hizballáh pravdepodobne počká na to, aké noty prídu z Teheránu,“ vysvetlila. Vývoj tak bude závisieť aj od rokovaní medzi Iránom, Spojenými štátmi a Izraelom.

Zároveň však upozornila, že Hizballáh dnes nie je taký silný ako v minulosti. Oslabili ho vojenské strety s Izraelom aj slabnúce postavenie Iránu a jeho spojencov v regióne. Libanonský prezident Joseph Aún podľa nej môže súčasnú situáciu vnímať ako príležitosť, ako obmedziť vplyv Hizballáhu a znovu posilniť jednotu krajiny.

Civilisti platia najvyššiu cenu

Najväčšie dôsledky konfliktu podľa expertky znášajú obyvatelia južného Libanonu. Izrael novú demarkačnú líniu interpretuje ako bezpečnostnú zónu, ktorá má obmedziť pôsobenie Hizballáhu pri hranici.

Pre miestnych ľudí to však znamená stratu domov a neistú budúcnosť. „Pre miestnych civilistov je to obrovská rana,“ upozornila Taterová. Podľa odhadov je dnes v Libanone vnútorne vysídlených viac než milión ľudí, čo je pre takú malú krajinu mimoriadne veľká záťaž.

Otázne zostáva, či bude rozdelenie juhu Libanonu dočasné alebo dlhodobé. Taterová pripomenula, že Izrael mal v minulosti v Libanone vojenskú prítomnosť, no napokon sa stiahol, pretože dlhodobé pôsobenie na cudzom území bolo finančne aj bezpečnostne náročné.

Prečítajte si tiež

Prímerie v Libanone? Expert je skeptický: „Nemyslím si, že vydrží“

Trvalý mier závisí aj od Iránu

Budúcnosť rokovaní podľa Taterovej výrazne ovplyvní aj vývoj v Iráne. Prípadný pád teokratického režimu v Teheráne by mohol mať zásadný vplyv aj na Hizballáh. „Ak by ten režim padol alebo výrazne oslabil, môže to mať zásadný dopad aj na Hizballáh,“ skonštatovala. Zmeny by sa podľa nej nemuseli prejaviť okamžite, ale v priebehu mesiacov či rokov.

Do regiónu zároveň priplávala ďalšia americká lietadlová loď. Taterová to vníma ako jasný tlak Spojených štátov na Irán, aby rokovania smerovali ku konkrétnemu výsledku. Z pohľadu Donalda Trumpa by to však podľa nej znamenalo „jednoznačnú kapituláciu Iránu“. Ak sa to nestane, boje sa môžu znovu obnoviť.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.