12°
Bratislava
Odborníci hovoria, že vojna s Iránom je „budíček" pre Európu a prechod na obnoviteľné zdroje energie
Odborníci hovoria, že vojna s Iránom je „budíček" pre Európu a prechod na obnoviteľné zdroje energie
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Vojna na Blízkom východe zasiahla Európu viac, než sa čakalo. Blokáda strategického Hormuzského prielivu a útoky Iránu na katarské LNG zariadenia v Ras Laffan odhalili, aký krehký je európsky energetický systém. Výsledok bol okamžitý: ropa vyskočila nad 110 dolárov za barel ceny plynu stúpli až o 45 % Európa tak opäť pocítila, ako veľmi je závislá od dovozu energií.
Archívna reportáž
Ceny palív ľudí z áut nevyhnali
Trh, ktorý sa môže zrútiť za pár dní
Hormuzský prieliv patrí medzi najdôležitejšie energetické trasy na svete. Prechádza cez neho približne 20 % globálnych dodávok ropy a LNG. Keď sa tok naruší, dôsledky sú okamžité. Útoky na Ras Laffan navyše poškodili až 17 % katarskej LNG kapacity, a to na niekoľko rokov. Katar pritom patrí medzi kľúčových dodávateľov plynu pre Európu. Niektoré kontrakty už boli pozastavené.
A čísla sú tvrdé: prvých 10 dní konfliktu stálo EÚ približne 3 miliardy eur navyše a podľa Bruegel môžu ročné náklady na plyn dosiahnuť až 100 miliárd eur.
Riešenie? Energia, ktorú má Európa doma
Kríza však zároveň spustila niečo, čo experti nazývajú „budíček“. Obnoviteľné zdroje sa zrazu ukazujú ako najlacnejšia a najbezpečnejšia alternatíva. Podľa analytičky Ana Maria Jaller-Makarewicz stojí elektrina z obnoviteľných zdrojov približne 24 €/MWh. Plyn pritom môže stáť aj okolo 100 €/MWh, píše euronews.com. Rozdiel je dramatický. A trend je jasný:
- v roku 2025 prvýkrát vietor a slnko prekonali fosílne zdroje v EÚ
- podiel obnoviteľných zdrojov stúpol z 36 % (2021) na 48 % (2025)
„Domáca energia“ mení pravidlá hry
Šéf Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol to pomenoval jednoducho obnoviteľné zdroje sú „domáca energia“. Inými slovami, Európa ich má pod kontrolou. A práve to je v čase konfliktov kľúčové. Okrem toho rastie aj schopnosť energiu ukladať:
- kapacita batérií dosiahla v Európe 61 GWh
- do roku 2030 má narásť až na 244 GWh
Politika brzdí rýchle riešenia
Nie všetky krajiny však ťahajú za jeden povraz. Taliansko a ďalšie štáty chcú pozastaviť emisný systém ETS kvôli rastúcim nákladom. Proti je však šéfka Ursula von der Leyen. Jej postoj je jasný: „Zelený prechod je kľúčom k energetickej autonómii.“ Píše DW.com.
Európska rada už 19. marca potvrdila zrýchlenie investícií do obnoviteľných zdrojov. Cieľ je ambiciózny - 100 GW nových kapacít ročne a investície okolo 100 miliárd eur.
Zima bude testom reality
Najbližšie mesiace ukážu, ako odolná Európa skutočne je. Bez ruského plynu a s obmedzenými dodávkami z Kataru bude naplnenie zásobníkov pred zimou veľkou výzvou. Napriek tomu existuje aj pozitívny signál: obnoviteľné zdroje už pokrývajú približne polovicu výroby elektriny v EÚ
Čo to znamená pre ľudí?
Táto kríza má priamy dopad aj na bežných ľudí: vyššie ceny energií, tlak na účty domácností, rýchlejší prechod na zelené riešenia. Zároveň však môže urýchliť niečo zásadné. Európa sa môže konečne odpútať od závislosti na dovoze energií
