Čína mapuje oceány pre podmorskú vojnu s USA? Reuters odhalil flotilu 42 lodí

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívne video Archívna reportáž

Čínske vojenské cvičenie

PEKING / Čína používa 42 ‚výskumných‘ lodí na mapovanie bojísk pre vojnu s USA. Experti: ‚Neoceniteľné dáta pre ponorky‘. Čo chystá Peking?

Čína vedie rozsiahlu operáciu mapovania a monitoringu morského dna v Tichom, Indickom a Arktickom oceáne. Získava tak podrobné znalosti o morských podmienkach, ktoré experti na námornú vojnu považujú za kľúčové pri vedení podvodnej vojny proti Spojeným štátom a ich spojencom. Vyplýva to z pondelňajšej investigatívy agentúry Reuters, ktorá analyzovala pohyb 42 čínskych výskumných lodí počas viac ako piatich rokov na základe údajov o sledovaní plavidiel.

Flotila výskumných lodí v akcii

Analýza ukázala, že desiatky lodí systematicky mapujú strategicky dôležité oblasti oceánskeho dna. Osem z nich vykonávalo prieskum morského dna a ďalších desať malo mapovacie vybavenie, čo potvrdzujú čínske štátne médiá a univerzitné záznamy. Kľúčovou loďou je Dong Fang Hong 3 z Oceánskej univerzity v Číne, ktorá v rokoch 2024 a 2025 operovala blízko Taiwanu, americkej základne Guam a strategických úsekov Indického oceánu – vrátane prístupov k Malackému prielivu v marci 2025.

Univerzita uvádza prieskumy bahna a klimatické štúdie, no vedecká publikácia jej akademikov dokazuje aj rozsiahle hlbokomorské mapovanie. Bývalý veliteľ austrálskej ponorkovej flotily Peter Scott konštatoval, že tieto údaje by boli „potenciálne neoceniteľné pri príprave bojiska“ pre čínske ponorky.

Čína mapuje oceánske dno pre podmorskú vojnu mapa Taiwan Guam Malacký prieliv

noviny.sk (inšpirovaná investigatívou Reuters)

Poznámka k fotke: Geopolitická infografika - Čínske prieskumné trasy (červené čiary) okolo Taiwanu, Guam, Havaja, Filipín, atolu Wake a Malackého prielivu. Modré ikony označujú americké základne. Vrstvený pohľad na povrchové more a podmorské dno ilustruje strategické mapovanie pre ponorkové operácie.

Strategické obavy vo Washingtone

Výsledky vyvolávajú znepokojenie v USA. Rear admirál Mike Brookes, veliteľ Úradu námornej rozviedky USA, pred kongresovou komisiou v marci 2026 svedčil, že Čína výrazne rozšírila prieskumné aktivity. Získava dáta „umožňujúce navigáciu ponoriek, ich skrytie a rozmiestnenie senzorov či zbraní na dne“. Varoval pred čínskymi podmorskými sieťami, ktoré zbierajú údaje o teplote vody, sladkosti a prúdoch na optimalizáciu sonarov a sledovanie ponoriek v úžinách ako Juhočínske more.

Údaje o pohybe lodí ukazujú zameranie na citlivé vody okolo Filipín, Guam, Havaja a atolu Wake.

Širšie podmorské ambície Pekingu

Mapovanie je len časťou snáh Číny prelomiť dlhoročnú dominanciu USA pod hladinou. Peking stavia „Podmorskú veľkú stenu“ – vrstvenú sieť senzorov v strategických úžinách – a modernizuje ponorkovú flotilu, vrátane útočných Type 095 a balistických Type 096. Jennifer Parker, bývalá austrálska dôstojníčka protiponorkovej vojny, zdôraznila: „Rozsah ich aktivít jasne ukazuje úmysel vytvoriť expedičnú námornú silu postavenú na ponorkách“.