Geopolitika 24: Nový svetový poriadok? Konflikt na Blízkom východe ohrozuje postavenie USA
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Konflikt na Blízkom východe sa podľa všetkého tak skoro neskončí a americký prezident naznačuje tvrdší postup. Akú rolu v tejto situácii zohrá Európska únia? Jej jednotu pritom nenarúša len vývoj v Iráne, ale aj pokračujúca vojna na Ukrajine. Môžu situáciu ovplyvniť aj nadchádzajúce parlamentné voľby v Maďarsku? Týmto témam sa v relácii Geopolitika 24 venoval moderátor JOJ 24 Lukáš Dzivý s bývalým eurokomisárom Jánom Figeľom a expertom na zahraničnú politiku Pavlom Demešom.
Nepredvídateľná stratégia USA
Vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa z posledných dní podľa odborníkov poukazujú na nejednotnú a nepredvídateľnú stratégiu USA. Ako upozornil analytik Pavol Demeš, Trump počas konfliktu opakovane mení svoje rozhodnutia a reaguje pod tlakom vývoja aj domácej verejnosti.
Podľa neho je zrejmé, že vojenská operácia nepriniesla očakávané výsledky. „Dopady konfliktu na ceny energií, ale aj nejasné ciele operácie vyvolávajú tlak na prezidenta, aby konal,“ uviedol. Situáciu navyše komplikuje fakt, že do rozhodovania nebol na začiatku zapojený americký Kongres a verejnosť nemá jasno v tom, čo je skutočným cieľom vojny.
Trump pritvrdil aj vo vyjadreniach – hovorí o možných útokoch na iránsku infraštruktúru či o vojenskej ochrane strategického Hormuzského prielivu. Irán však reaguje rovnako tvrdo a signalizuje pripravenosť zasiahnuť americké aj izraelské ciele.
Ohrozená „Achillova päta“ svetovej ekonomiky
Kľúčovým bodom konfliktu je Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne pätina svetovej ropy. Ak by došlo k jeho uzavretiu alebo obmedzeniu, následky by boli globálne. Ján Figeľ upozorňuje, že už teraz vidno dramatické dopady: „Ceny plynu sa zdvojnásobili, ceny ropy vzrástli o desiatky percent.“
Podľa neho ide o ohrozenie samotných základov svetového hospodárstva. Irán zároveň ukazuje, že je schopný reagovať aj prakticky – útoky na energetické zariadenia v regióne naznačujú, že konflikt sa môže ďalej šíriť a destabilizovať širší Blízky východ.
USA strácajú pozíciu lídra, nastupuje nový svetový poriadok
Podľa expertov konflikt urýchľuje dlhodobý trend – oslabovanie dominantného postavenia Spojených štátov. „Sme svedkami konca Pax Americana,“ uviedol Figeľ s tým, že svet sa posúva k multipolárnemu usporiadaniu. Väčší vplyv v ňom budú mať krajiny ako Čína či Rusko.
Demeš dodáva, že tieto krajiny už dnes z konfliktu profitujú. Rusko napríklad ekonomicky ťaží z rastu cien energií, zatiaľ čo Čína sa prezentuje ako rozvážny mediátor. „Spojené štáty sa dostávajú do situácie, keď ich kroky prestávajú byť čitateľné a dôveryhodné,“ konštatuje.
Európa pod tlakom: medzi vojnou a hľadaním mieru
Situácia zároveň výrazne zaťažuje Európsku úniu. Tá čelí nielen dôsledkom konfliktu na Blízkom východe, ale aj pokračujúcej vojne na Ukrajine. Podľa Figeľa by práve Európa mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri hľadaní mieru. „Nemôžeme byť len platcami vojny, ale aj tvorcami riešení,“ zdôraznil.
Zároveň však upozorňuje, že Únia čelí vnútorným problémom – nejednotnosti, politickým sporom a nedostatku silného lídershipu.
Ukrajina v úzadí, konflikty sa prelínajú
Vojna na Ukrajine sa podľa expertov dostáva do úzadia, hoci naďalej pokračuje. Záujem medzinárodného spoločenstva sa presúva na Blízky východ, čo môže oslabiť podporu Kyjevu.
Zároveň sa konflikty prepojujú – napríklad iránske drony používané Ruskom na Ukrajine sa stali súčasťou širšieho geopolitického napätia. „Opticky konflikt na Blízkom východe prekrýva Ukrajinu, no realita je, že obe vojny spolu súvisia,“ upozorňuje Demeš.
Podľa Jána Figeľa stojí Európa aj svet pred tromi scenármi: pokračovanie vojny, jej eskalácia do širšieho konfliktu alebo hľadanie mierového riešenia. Najväčším rizikom je podľa neho možnosť globálnej eskalácie. „Hrozí ešte horší scenár – veľký konflikt, ktorý by mohol prerásť až do svetovej vojny,“ varuje.
Zároveň však pripomína, že existuje aj tretia cesta – návrat k diplomacii a spolupráci, podobne ako po druhej svetovej vojne pri vzniku Európskej únie.
Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.