Kontext 24: Budúcnosť Iránu je neistá. Režim sa môže „otriasť“
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA – Budúcnosť Iránu po najnovších útokoch zostáva veľmi nejasná. Podľa analytikov Pavla Demeša aj Eduarda Chmelára existuje viacero možných scenárov vývoja – od pokračovania teokratického režimu až po vnútorný mocenský boj či dokonca rozpad krajiny. Problematike sa venovali hostia v relácii Kontext 24 s Máriou Ölvedyovou.
Režim sa môže otriasť, no prežiť
Pavol Demeš pripomenul, že Irán je veľká krajina s približne 90 miliónmi obyvateľov a silnou politickou aj náboženskou štruktúrou. Od islamskej revolúcie v roku 1979 funguje ako teokracia, v ktorej majú zásadný vplyv duchovní lídri.
Podľa Demeša má režim stále k dispozícii významné silové zložky. „Okolo milión ľudí má zbrane a vie silovými prvkami kontrolovať domácu aj medzinárodnú situáciu,“ uviedol.
Aj preto podľa neho nemožno automaticky predpokladať, že by súčasný systém rýchlo skolaboval. Aj keby došlo k odstráneniu niektorých najvyšších predstaviteľov režimu, ich nástupcovia môžu byť pripravení prevziať moc. „Zatiaľ to vyzerá tak, že režim sa otrasie,“ povedal Demeš.
Viacero možných scenárov
Podľa bývalého diplomata je momentálne veľmi ťažké predpovedať, aký bude konečný výsledok konfliktu a vnútorného vývoja v Iráne. Hovorí sa o viacerých scenároch – napríklad o posilnení silových zložiek alebo o vzniku vojenskej junty.
„Zatiaľ sú v stave vojny a vyzerá to tak, že teokratická štruktúra bude istú dobu pokračovať,“ uviedol Demeš.
Eduard Chmelár upozornil, že diskusia o budúcnosti Iránu často vychádza zo zjednodušených predstáv o fungovaní tamojšieho režimu. Podľa neho ide o komplexný systém, ktorý nemožno redukovať na jednoduchú hierarchiu.
Zároveň je skeptický k tomu, že by vojenský konflikt automaticky viedol k demokratizácii krajiny. „Z tohto demokracia nevzíde,“ vyhlásil. Podľa Chmelára navyše existuje aj riziko, že vnútorné napätie a oslabenie štátu by mohli viesť k destabilizácii krajiny alebo dokonca k jej rozpadu.