Kontext 24: Slovenská reakcia na útok na Irán zostala podľa Chmelára len deklaratívna
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA – Reakcie európskych lídrov na útok Spojených štátov a Izraela proti Iránu ukázali podľa analytikov opatrnosť a nejednotu Západu. V relácii Kontext 24 to uviedli analytici Eduard Chmelár a Pavol Demeš. Kým Demeš zdôrazňuje, že Európa sa snaží skôr o deeskaláciu konfliktu, Chmelár kritizuje, že reakcie mnohých štátov vrátane Slovenska zostali len v deklaratívnej rovine.
Európa podľa Demeša reagovala opatrne
Pavol Demeš upozornil, že pre európske krajiny bola situácia mimoriadne komplikovaná. Podľa neho sa dlho nevedelo, či Irán pristúpi na diplomatické riešenie, a preto boli prvé reakcie európskych lídrov opatrné.
„Pre Európu to bola zložitá situácia, ako sa k tomu postaviť,“ povedal. Pripomenul, že viacerí lídri upozorňovali na riziká ďalšej eskalácie konfliktu – napríklad možnú utečeneckú vlnu, šírenie terorizmu alebo destabilizáciu regiónu.
Európska únia podľa neho zaujala skôr vyčkávací postoj a snaží sa hľadať cestu k deeskalácii. „Európa je opatrnícka a nechce sa kategoricky vymedziť voči USA a Izraelu, skôr hľadá cesty, ako byť nápomocná pri deeskalácii tohto problému,“ uviedol Demeš.
Zároveň zdôraznil, že konflikt sa môže Európy dotknúť aj nepriamo. „Toto nie je vzdialená vec, môže to mať ďalekosiahle následky,“ dodal.
Chmelár: Európa môže doplatiť najviac
Eduard Chmelár sa s tým čiastočne stotožnil a upozornil, že práve Európa môže niesť najväčšie dôsledky konfliktu. Spomenul napríklad možnú migračnú vlnu či ďalšie bezpečnostné riziká.
„Asi sa tam zhodneme, že Európa môže na toto doplatiť najviac,“ povedal.
Zároveň však kritizoval vyjadrenia niektorých svetových lídrov, ktoré podľa neho pôsobili rozporuplne.
Kritika reakcie Slovenska
Chmelár sa vyjadril aj k reakcii slovenskej vlády. Podľa neho zostala iba na úrovni konštatovania, že došlo k porušeniu medzinárodného práva. „Slovenské stanovisko zostáva len v deklaratívnej rovine, že bolo porušené medzinárodné právo,“ povedal.
Podľa neho by vláda mohla zaujať výraznejší postoj, podobne ako niektorí európski lídri. Ako príklad uviedol španielskeho premiéra, ktorý sa podľa neho k situácii postavil jednoznačnejšie. V diskusii zaznela aj otázka reakcie Ruska a Číny. Pavol Demeš pripomenul, že konflikt sa týka aj energetických záujmov veľkých mocností.
Podľa neho sa Čína aj Rusko zatiaľ skôr snažia vystupovať ako potenciálni mediátori. Pripomenul však aj blízke vzťahy medzi Moskvou a Teheránom, napríklad v oblasti vojenskej spolupráce.
„Irán dodáva Šáhidy, ktoré bombardujú Ukrajinu už niekoľko rokov,“ dodal Demeš s tým, že Rusko zatiaľ konflikt skôr sleduje a vyčkáva.