Prečo USA a Izrael zaútočili na Irán a ako dlho by mohla vojna trvať?

Zdielať na

3.3.2026 Zahraničie

Prečo USA a Izrael zaútočili na Irán a ako dlho by mohla vojna trvať?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

TEHERÁN/TEL AVIV/WASHINGTON / Vojna medzi Iránom na jednej strane a Izraelom a Spojenými štátmi americkými prebieha už od konca februára a stihla destabilizovať celý región Blízkeho východu. Každým dňom vzrastajú obavy, že vojenské akcie môžu prerásť do regionálnej vojny väčšieho rozsahu. Súčasné dianie a najdôležitejšie otázky o stále živom konflikte sme zhrnuli v nasledujúcom texte.

1. Prečo sa konflikt začal?

Útok na Irán je dôsledkom dlhodobej snahy administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa zamedziť tomu, aby sa Iránu podarilo vyrobiť jadrovú zbraň. Samotný Irán bol cieľom amerických útokov už vlani v júni. Napriek tvrdeniam, že sa iránsky jadrový program už vtedy podarilo zničiť, tieto tvrdenia nebolo možné reálne overiť.

+59 fotiek

Izrael zaútočili na Irán spolu s USA

Trump zároveň vyzval obyvateľov Iránu, aby nad svojou krajinou a jej vládou prevzali kontrolu. Operácii s názvom Epický hnev predchádzali mesiace rokovaní medzi iránskymi a americkými delegáciami o podmienkach novej dohody týkajúcej sa jadrového programu Oránu. Posledná debata oboch delegácií sa skončila doslova pár hodín pred začiatkom útoku.

2. Ako odpovedal Irán?

Operácia voči Iránu bola na spadnutie už pár týždňov, režim sa na ňu teda snažil čo najviac pripraviť. Jeho odpoveď bola rýchla a jasná. Iránskym balistickým raketám a dronom sa podarilo zasiahnuť viacero cieľov nielen v Izraeli, ale aj viacero krajín Blízkovýchodného regiónu, ktoré majú prepojenie na USA. Zasiahnutá bola aj britská základňa Akrotiri na Cypre.

Cieľom útoku sa stali aj Katar, Bahrajn, Jordánsko, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Omán a Saudská Arábia.

3. Čo teraz čaká Irán?

Útoky v prvých hodinách si vyžiadali život najvyššieho iránskeho duchovného lídra Alího Chameneího, ktorý v krajine vládol viac ako 30 rokov. Hľadá sa tak jeho nástupca, ktorého údajne pripravoval sám Chameneí.

Potvrdiť vo funkcii ho ale musí 88 členov výboru zloženého z klerikov a duchovných. To môže teraz, v čase, keď prebiehajú vojenské operácie, komplikované, ba priam nemožné. Navyše nie je jasné, či nie sú po smrti aj jednotliví členovia výboru či možní kandidáti.

Irán dočasne vedie prezident Masúd Pezeškiján, no v utorok sa aj jeho kancelária v centre Teheránu stala terčom útokov.

4. Ako útok ovplyvnil svetový obchod a ceny komodít?

Ako to pri mimoriadnych situáciách vo svete býva zvykom, na vojnu okamžite reagovali ceny energetických surovín. Benchmarková ropa Brent po otvorení burzy v pondelok vyskočili nad 80 dolárov za barel. Stúpli aj ceny zemného plynu. Tie reagovali na to, že spoločnosť QatarEnergy, jeden z najväčších producentov zemného plynu, dočasne pozastavila činnosť.

Poklesom naopak reagovali trhy. Americký Nasdaq a S&P 500 reagovali po víkende poklesom, podobne ako aj európske akciové indexy FTSE 100, Dax a CAC-40 reagovali podobne.

5. Dokedy môže konflikt trvať?

Americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu avizovali, že vojenské operácie budú pokračovať dovtedy, kým to bude nevyhnutné. Konkrétne hovorili o štyroch až piatich týždňoch.

Trump ale v pondelok naznačil, že operácia sa vyvíja dobre a že sa USA a Izraelu podarilo pomerne rýchlo splniť najdôležitejšie úlohy. Napriek tomu, že Irán a jeho vojská boli čiastočne zdecimované, pozostatky režimu v Teheráne majú obrovské zásoby dronov Šáhid, ktoré aktívne využívajú.