Británia schválila Američanom bombardovanie Japonska

LONDÝN / Británia podporila Spojené štáty ohľadom použitia atómových bômb počas druhej svetovej vojny, a to približne mesiac pred zhodením prvej z nich na japonské mesto Hirošima. Vyplýva to z dokumentov, ktoré nedávno odtajnila americká Správa národných archívov a záznamov (NARA).

Británia schválila bombardovanie

Informovalo o tom internetové vydanie denníka Japan Times. Britská vláda oficiálne vyjadrila svoju podporu pre použitie novej zbrane proti Japonsku na stretnutí Komisie pre spoločnú politiku vo Washingtone 4. júla 1945, kde sa hovorilo o vývoji a kontrole atómovej energie.

Britský poľný maršal Sir Henry Wilson na stretnutí uviedol, že britská vláda "súhlasí s použitím atómovej zbrane proti Japonsku". Stanovisko Británie prišlo po tom, ako sa americký prezident Franklin D. Roosevelt a britský premiér Winston Churchill na stretnutí v New Yorku v septembri 1944 dohodli na tom, že keď bude vývoj atómovej bomby ukončený, zbraň sa môže následne použiť proti Japonsku. Krátko po stretnutí Komisie pre spoločnú politiku Spojené štáty uskutočnili prvú atómovú skúšku v štáte Nové Mexiko.

6. august - svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní

Dátum 6. august sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní - známy je aj pod názvom Deň Hirošimy. V ten deň v roku 1945 americké letectvo zhodilo jadrovú bombu na japonské mesto Hirošima. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, letectvo USA bombardovalo jadrovou náložou aj mesto Nagasaki. Ten dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki.

Rok 2010 sa v spojitosti s útokmi na japonské mestá viaže s pamätnou udalosťou - úmrtím jediného človeka, ktorý prežil zhodenie jadrových bômb na obe mestá. Cutomu Jamaguči vo veku 94 rokov zomrel 4. januára 2010 na rakovinu žalúdka v Nagasaki. Japonsko v ňom "prišlo o jedného z najdôležitejších svedkov tých čias". Na hrozby jadrových zbraní v roku 2006 upozornil aj na pôde OSN.

Spojené štáty americké (USA) sa v osobe svojho veľvyslanca v Japonsku Johna Roosa v roku 2010 prvýkrát zúčastnili na spomienkovej akcii na obete prvého útoku s jadrovými bombami zo 6. augusta 1945 v Hirošime.

Po skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká i britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho ZSSR do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti. Na dosiahnutie tohto vojensko-strategického a politického cieľa si zvolili atómovú bombu.

Prvý pokus s atómovou bombou

Už v priebehu druhej svetovej vojny sa podarilo v USA realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s atómovou bombou uskutočnili Američania pri Almogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.

Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou ich politického nátlaku v úsilí o svetovládu. Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá - Hirošimu a neskôr 9. augusta 1945 na Nagasaki.

6. augusta 1945 o 8:15

Dňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou - prístavným mestom na ostrove Honšú - americké bombardovacie lietadlo B-29 "Enola Gay" zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov padák s jadrovou náložou.

Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby "Little Boy", zloženej z uránu U-235 s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20.000 ton TNT.

Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Pri útoku zahynulo 70.000-80.000 ľudí a vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce osôb a postihnutou ostala ďalšia generácia. Japonsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.

Na mieste epicentra vyrástol pamätný komplex

Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní.

V septembri 1956 bola otvorená nemocnica pre obete bombardovania vo štvrti Sendamati. V auguste 1964 Svetová rada mieru udelila Hirošime ako prvému mestu na svete zlatú medailu Joliota Curieho. V deň zvrhnutia bomby sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia.

Článok si môžete pozrieť aj cez iPhone či iPad vďaka novej aplikácii. ZADARMO.

SITA