Odborníci neodporúčajú zákaz sietí pre deti do 15 rokov. Efektívnejšie je zníženie ich používania

PRAHA / Odborníci z Masarykovej univerzity (MU) neodporúčajú zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov. Potenciálne vplyvy sú nejasné, existujú riziká. Odporúčajú skôr zvýšiť tlak na technologické platformy, uviedli vo vyjadrení pre médiá.

Negatívny aj pozitívny dopad

Premiér Andrej Babiš (ANO) v nedeľu povedal, že je za zákaz používania sietí u detí do 15 rokov po vzore Francúzska. Mnoho krajín podobné opatrenie zvažuje. Zástancovia zákazov tvrdia, že sú v záujme zdravého dospievania. Podľa odborníkov z tímu Interdisciplinárneho výskumu internetu a spoločnosti (IRTIS) Fakulty sociálnych štúdií MU sú ale nepremyslené zákazy málo efektívne a potenciálne škodlivé. Adolescenti na sieťach trávia až niekoľko hodín denne, čo má negatívne, ale aj pozitívne dopady na ich celkovú pohodu a duševné zdravie.

Prečítajte si tiež

Na základe nového zákona sociálne siete vymazali až 4,7 milióna účtov

"V tomto ohľade sa môže zdať, že plošný zákaz je najjednoduchšie riešenie. V súčasnosti ale neexistuje dostatok odborných záverov, ktoré by jednoznačne podporovali pozitívne dopady celoplošných zákazov. Hrozí, že zavedieme opatrenia, ktoré môžu napáchať nejasné škody, a vlastne tak psychickému zdraviu dospievajúcich skôr uškodiť," uviedla Michaela Šaradín Lebedíková z tímu IRTIS.

Zníženie používanie sietí je efektívnejšie

Zo zahraničných výskumov vyplýva, že abstinencie od sociálnych médií, teda digitálnej detoxy, nie sú pre celkovú pohodu dobré, pretože sú neudržateľné a oberajú užívateľov o všetky pozitíva sietí. Nedávna štúdia vedcov z Harvardu ukazuje, že snaha znížiť používanie sociálnych sietí namiesto úplného zákazu je prínosnejšia, najmä kvôli zachovaniu kontaktov s priateľmi.

Prečítajte si tiež

Zákaz sociálnych sietí pre maloletých: O obmedzeniach hovoria opoziční aj koaliční poslanci

Agresívne algoritmy vzbudzujú obavy

Odborníci IRTIS uznávajú, že dizajn niektorých platforiem a ich agresívne algoritmy vzbudzujú obavy, zvlášť kvôli zvýšenej zraniteľnosti dospievajúcich. Potenciálne negatívne dopady sa ale týkajú aj dospelých a zákaz sietí iba pre mladších užívateľov podľa vedcov IRTIS nemá zmysel bez tlaku na majiteľov platforiem.

Používanie sietí je podľa vedcov navyše v súlade s potrebami adolescentov, či už ide o nadväzovanie vzťahov, osamostatňovanie sa od rodičov alebo kontakt s rovesníkmi. V prípade zákazu by mohli prejsť na iné, ešte menej regulované platformy, napríklad WhatsApp alebo Discord. Tam sa môžu stretnúť so škodlivým, zraňujúcim a nekontrolovaným obsahom.

"Mladiství na internete aj sociálnych sieťach vyhľadávajú obsahy, ktoré súvisia s ich potrebami. To ale môže byť pozitívne aj negatívne. Ak má napríklad mladistvý psychické problémy a na sociálnych sieťach je ďalej vystavený zraňujúcim obsahom, je nanajvýš pravdepodobné, že napriek zákazu tieto obsahy nájde inde na internete. Navyše samotný zákaz psychické problémy adolescenta nijako nevyrieši. Je potrebné pátrať po príčine, nie riešiť dôsledok," povedal David Šmahel z MU, ktorý používanie internetu adolescentmi dlhodobo skúma.

Európske štáty by sa podľa odborníkov mali opierať o existujúce regulácie a trvať na skutočných, a nie len formálnych zmenách zo strany platforiem. "Tlak by mal smerovať najmä ku korporáciám, nie k deťom a rodičom, a jeho cieľom by malo byť vytváranie bezpečnejšieho prostredia na internete. Malo by dôjsť napríklad k väčšej kontrole a zmene algoritmov, ktoré sociálne siete používajú," dodala Adéla Švestková z tímu IRTIS.