Srbsko prijalo sadu zákonov, ktoré podľa opozície obmedzujú nezávislosť justície
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Protesty v Srbsku
BELEHRAD / Parlament v Belehrade dnes prijal sadu zákonov, ktorá podľa opozície ďalej obmedzuje nezávislosť srbského súdnictva. Európska komisia hodnotí zmeny ako možný krok späť v procese pridruženia balkánskej krajiny k Európskej únii. Informovali o tom miestne médiá.
Schválené zmeny sa týkajú zákonov o pôsobnosti, právomociach a fungovaní súdov, prokuratúry a ďalších orgánov činných v trestnom konaní. Srbská skupčina ich dnes prijala pomerom 138 ku 37 hlasom, uviedla agentúra Beta.
Počas debaty poslanci vládnej Srbskej pokrokovej strany (SNS) obhajovali zmeny s tým, že prispejú k efektivite a spravodlivosti v práci súdov. Poslanec za SNS a predkladateľ návrhu Uglješa Mrdić dnes povedal, že schválením zákonov "začal návrat uneseného súdnictva štátu a ľudu".
"Teraz vykonáme posúdenie obsahu prijatých legislatívnych textov. Ako sme už v priebehu tohto procesu predtým zdôrazňovali, tieto zmeny by mohli predstavovať významný krok späť v odhodlaní Srbska na jeho ceste k pristúpeniu k EÚ," citovali srbské médiá vrátane stanice N1 z vyhlásenia Európskej komisie.
Zákony schválené v zrýchlenej procedúre
Sada zákonov bola schválená v zrýchlenej procedúre vďaka tomu, že ju navrhol individuálny poslanec a nie vláda. To kritizovala opozícia, odborná verejnosť i samotné inštitúcie, ktorých sa zákony týkajú. Špeciálna prokuratúra pre boj s organizovaným zločinom (TOK) predtým uviedla, že zmeny by znamenali "násilné a okamžité zníženie počtu prokurátorov". Podľa združenia prokurátorov novelizácia predstavuje "vážne vybočenie z domácej legislatívnej tradície", uviedla stanica RFE / RL.
Opozičné médiá navrhované zmeny i pôsob ich schvaľovania označovali za vládne "blitzkrieg" proti nezávislej justícii. Podľa predstaviteľov opozície je jediným cieľom týchto legislatívnych úprav dosiahnuť ešte väčšiu kontrolu vlády nad súdmi a prokuratúrami.
Špeciálna prokuratúra TOK v decembri minulého roka obžalovala Nikolu Selakoviča, ministra kultúry a blízkeho spolupracovníka prezidenta Aleksandara Vučiča. Ten vtedy prokuratúru ostro napadol a pohrozil jej "opatreniami".
Falšovanie dokumentov
Selakovič bol obvinený z falšovania dokumentov s cieľom dosiahnuť zrušenie pamiatkovej ochrany vybombardovanej budovy generálneho štábu v Belehrade, o ktorú javil záujem zať amerického prezidenta Jared Kushner. Po vznesení obžaloby proti Selakovičovi firma spojená s Kushnerom od tohto projektu ustúpila.
Srbsko je od roku 2012 kandidátom členstva v EÚ a vstup do bloku označuje za svoj prvoradý cieľ. V praxi však uzavrelo iba dve kapitoly prístupových rozhovorov, a to len predbežne. Kritici upozorňujú, že svojimi praktickými krokmi Srbsko do EÚ nesmeruje. Európska komisia vo svojich hodnotiacich správach pravidelne vyzýva Belehrad na ďalšie reformy najmä v oblasti vlády práva a tiež na zosúladenie zahraničnej a bezpečnostnej politiky Srbska s EÚ.