V EÚ vznikol plán na spoločnú armádu. Padol návrh, aká by mala byť veľká

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívne video Archívna reportáž

Archívne video: Témou je bezpečnosť Arktídy

ŠTRASBURG / Európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius predstavil návrh, ktorý by mohol zásadne zmeniť bezpečnostnú politiku Európskej únie. Podľa neho by mala Únia vybudovať jednotnú európsku armádu a zároveň obnoviť úzku spoluprácu s Veľkou Britániou.

Armáda so 100-tisíc vojakmi

Kubilius navrhuje vytvorenie stálej obrannej sily s približne 100-tisíc vojakmi. K tomuto kroku ho podľa jeho slov vedie pokračujúca ruská agresia, slabnúca angažovanosť Spojených štátov v Európe aj možné bezpečnostné riziká v Arktíde vrátane ohrozenia Grónska. O návrhu informoval portál Politico.

Kritika „bonsajových armád“

Na bezpečnostnej konferencii vo Švédsku Kubilius poukázal na roztrieštenosť európskej obrany. „Boli by Spojené štáty vojensky silnejšie, keby mali 50 armád namiesto jednej?“ pýtal sa. Podľa neho Európa potrebuje prestať fungovať ako súbor malých národných armád a začať konať jednotne.

Viac investícií a spoločné velenie

Európsky komisár zároveň zdôraznil potrebu výrazne zvýšiť investície do obranného priemyslu. „Musíme investovať tak, aby sme dokázali bojovať ako Európa,“ uviedol s tým, že kľúčová je aj politická jednota členských štátov.

Európska bezpečnostná rada aj s Britániou

Súčasťou návrhu je aj vznik Európskej bezpečnostnej rady. Tá by mala mať stálych aj rotačných členov a prizvaná by do nej mala byť aj Veľká Británia, ktorá Úniu opustila v roku 2020.

Podpora zo Španielska

Podľa ukrajinského portálu RBC-Ukraine návrh podporil aj španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares. Spoločná armáda by podľa neho umožnila Európskej únii konať nezávisle od tretích krajín a posilnila by bezpečnosť kontinentu.

Myšlienka spoločnej európskej armády pritom nie je nová. Už pred desiatimi rokmi ju presadzovali vtedajší predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.