80 rokov od procesu, ktorý odsúdil zlo: Norimberg poslal 12 nacistov na šibenicu

NORIMBERG / Presne pred 80 rokmi, 20. novembra 1945, sa v zbombardovanom, no symbolicky zvolenom Norimbergu začalo niečo, čo navždy zmenilo dejiny medzinárodného práva. Svet sa ešte len spamätával z hrôz druhej svetovej vojny, keď pred tribunál predstúpili muži zodpovední za genocídu, agresívne vojny a masové utrpenie.

Norimberský proces sa stal prvým momentom, keď sa najvyšší predstavitelia štátu museli zodpovedať za svoje činy. Už nie pred dejinami, ale pred súdom. Po prvý raz v histórii boli právne definované zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny. Zrodilo sa niečo, čo dnes považujeme za samozrejmosť. Že ani najvyššia moc nie je nad zákonom.

Ako sa zrodila myšlienka medzinárodnej spravodlivosti

Keď sa spojenecké veľmoci stretli v Teheráne (1943) a neskôr na Jaltskej konferencii (1945), už vedeli, že hrôzy nacistického režimu nemožno prejsť mlčaním. Londýnska dohoda z augusta 1945 vytvorila základ pre vznik Medzinárodného vojenského tribunálu. Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Sovietsky zväz a Francúzsko sa dohodli, že tentoraz nebude stačiť politické odsúdenie, bude potrebný právny verdikt.

Proces otvoril britský sudca Geoffrey Lawrence. Miesto nebolo náhodné: Norimberg bol kedysi centrom nacistickej moci a miestom prijatia rasových zákonov. Teraz sa stal miestom, kde padla historická zodpovednosť.

+11 fotiek

Norimberský proces

​

Lavica obžalovaných: mená, ktoré poznačili dejiny

Pred tribunál malo predstúpiť 24 nacistických predstaviteľov, nakoniec ich bolo 21. Niektorí sa súdu vyhli samovraždou – Adolf Hitler, Joseph Goebbels či Heinrich Himmler. Robert Ley ukončil život ešte pred procesom, Martin Bormann bol súdený v neprítomnosti. Pred sudcov sa postavili napríklad: Hermann Göring, zakladateľ Gestapa a veliteľ Luftwaffe, Rudolf Hess, Hitlerov zástupca v NSDAP, Joachim von Ribbentrop, minister zahraničných vecí, Wilhelm Keitel, poľný maršal a jeden z hlavných vojenských stratégov, Ernst Kaltenbrunner, vysoký predstaviteľ SS a gestapa, Alfred Rosenberg, nacistický ideológ. Súdili aj organizácie – NSDAP, SS aj Gestapo.

Verdikty, ktoré otriasli svetom

Po desiatich mesiacoch a 216 pojednávaniach padol rozsudok: 1. októbra 1946 bolo dvanásť obžalovaných odsúdených na trest smrti obesením. Hermann Göring sa exekúcii vyhol, deň pred popravou spáchal samovraždu vo svojej cele. Traja obžalovaní dostali doživotie, štyria väzenie na 10 až 20 rokov, traja odišli ako nevinní.

Popravy sa uskutočnili 16. októbra 1946, bez kamier, len za prítomnosti delegátov spojencov a ôsmich novinárov.

​

Spravodlivosť víťazov alebo nevyhnutný krok?

Norimberský proces neunikol kritike. Často zaznieva, že išlo o „spravodlivosť víťazov“, keďže sa nesúdili vojnové zločiny spojencov (napríklad katynský masaker) a nemeckí sudcovia nemali účasť na rozhodovaní. No zároveň platí, že bez tohto procesu by dnešné medzinárodné trestné právo možno ani neexistovalo. Norimberg bol tiež technickým míľnikom. Bol to prvý proces v histórii, kde sa simultánne tlmočilo do viacerých jazykov.

Prečo je odkaz Norimbergu aktuálny aj dnes

Zásadný prínos procesu spočíva v tom, že: zakorenil princíp individuálnej zodpovednosti za vojnové zločiny, vytvoril precedens pre tribunály v Haagu, ukázal, že aj štátna moc má svoje hranice, urobil krok k medzinárodnej spravodlivosti, aj pre nevinných a bezbranných. Ako to vystihol hlavný žalobca USA Robert Jackson počas úvodného vystúpenia: „Krádež milionov ľudí z ich domovov a ich fyzická likvidácia nesmie zostať bez odpovede. Nemôžeme ich priviesť späť k životu, ale môžeme aspoň ukázať, že zákon stojí aj za nimi, nie len za víťazmi.“

Proces, ktorý neuzatvoril minulosť, ale otvoril budúcnosť

Norimberský proces nebol len súdnym aktom, ale civilizačným momentom. Svet po prvý raz verejne a právne pomenoval hrôzy, ktoré páchal totalitný režim. A dal ľudstvu jasnú správu: Aj keď ide o najmocnejších, aj keď ide o štát, spravodlivosť sa nesmie zastaviť. Odkaz Norimbergu dnes rezonuje v kontexte vojnových konfliktov, dezinformácií a rastúceho extrémizmu silnejšie než inokedy. Pred 80 rokmi tam nepadol len verdikt nad nacistickými zločincami, padol aj rozsudok nad mlčaním.