ESĽP rozhodol, že Poľsko porušilo práva v prípade prístupu k interrupciám
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Právo na interrupciu v ústave
ŠTRASBURG / Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Poľsko porušilo článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach v ďalšom prípade súvisiacom s obmedzením prístupu k ukončeniu tehotenstva po verdikte poľského Ústavného súdu z roku 2020. Rozhodnutie rieši právnu neistotu, ktorá vznikla po zverejnení verdiktu, a jeho procesnú stránku, nie samotné obmedzenie legálnosti interrupcií v Poľsku. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.
V aktuálnej veci obyvateľky Krakova A. R., ktorá podala sťažnosť proti Poľsku, EĽSP konštatoval porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. To malo byť spôsobené dlhým obdobím právnej neistoty medzi vyhlásením rozsudku Ústavného súdu v októbri 2020 a jeho zverejnením v januári 2021.
ESĽP postupoval v duchu predchádzajúcej judikatúry, podľa ktorej článok 8 nemožno vykladať ako ustanovenie zakotvujúce právo na ukončenie tehotenstva. V predchádzajúcich konaniach voči Poľsku súd uviedol, že dohovor takýto nárok neobsahuje. V aktuálnej veci preto posudzoval len procesnú stránku zásahu a rozsah právnej istoty, nie samotnú zákonnosť obmedzenia interrupcií. ESĽP zároveň poukázal na pochybnosti týkajúce sa riadneho obsadenia poľského Ústavného súdu v čase rozhodnutia v roku 2020.
Žena vo svojej sťažnosti uviedla, že v čase rozsudku bola v pätnástom týždni tehotenstva a lekárske vyšetrenia potvrdili genetické ochorenie plodu. Podľa rozhodnutia ESĽP mala sťažovateľka počas tehotenstva zníženú možnosť orientovať sa v právnom stave a následne podstúpila zákrok v zahraničí.
Súd nepriznal porušenie článku 3, ktorý zakazuje mučenie a neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, no rozhodol o náhrade materiálnej škody vo výške 1495 eur a náhrade nemajetkovej ujmy 15.000 eur. Zároveň konštatoval, že poľské orgány musia zabezpečiť súlad rozhodovacej praxe s požiadavkami právneho štátu. Ide o ďalší verdikt v sérii konaní, ktoré ESĽP vedie v súvislosti so zmenami poľskej legislatívy z roku 2020.