Trump škrtá rozpočet pre OSN. Mierové sily budú mať menej vojakov

SVET – Mierové misie Organizácie Spojených národov budú musieť škrtať počty svojich členov. Zo spojených štátov totiž dostanú menej peňazí. Samotná OSN ale hovorí, že kvôli zvyšujúcej sa neistote by mala dostávať viac peňazí.

Mierové misie Organizácie Spojených národov (OSN) sú v ohrození. Organizácia bude musieť škrtať kontingenty vojakov, policajtov a ďalších pracovníkov, ktorí sa vo viacerých krajinách sveta podieľajú na udržiavaní mieru a poriadku.

Dôvodom na obavy sú kroky administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Súčasný americký prezident, ktorý o sebe tvrdí, že sa mu podarilo v priebehu pár mesiacov ukončiť hneď niekoľko vojnových konfliktov totiž plánuje znížiť výdavky na mierové misie OSN po celom svete. Spojené štáty sa na celkovom rozpočte OSN pre mierové jednotky podieľali približne štvrtinou celkového rozpočtu. Namiesto plánovaných 1.3 miliardy však chcú na ďalšie obdobie prispieť polovičnou sumou.

Menej peňazí, menej vojakov

OSN má svoje mierové misie umiestnené v 11 krajinách po celom svete. Ich stav dohromady tvorí viac ako 61-tisíc vojakov a policajtov a ďalšie počty civilných pracovníkov. S novým rozpočtom, s ktorým musí Organizácia Spojených národov počítať, bude musieť byť vojakov a policajtov o približne 13 až 14-tisíc menej. „Stiahnutie približne 25 percent vojakov spolu s ich vybavením sa situácia dotkne veľkého množstva civilných pracovníkov,“ povedal pre agentúru Reuters nemenovaný vysoký predstaviteľ OSN.

Washington svoje príspevky pre mierové sily OSN škrtal už za prezidenta Baracka Obamu a pokračoval v nich aj po tom, ako do úradu nastúpil Donald Trump. V rokoch 2015 až 2018 vynaložil Biely dom na mierové misie OSN o 40 percent menej. Celkový rozpočet vtedy klesol z 8.3 miliardy na 6.4 miliardy dolárov. Aj preto od roku 2014 nevznikla žiadna nová medzinárodná mierová misie, a to napriek tomu, že vo svete stúpa napätie a pribúdajú ďalšie prípady civilných vojen najmä v krajinách tretieho sveta.

Američania OSN neveria

V Spojených štátoch dlhodobo prevláda medzi verejnosťou názor, že mierové sily OSN spôsobujú viac škody, než úžitku. Odpor k nim majú najmä voliči Republikánov. Podľa prieskumu z roku 2020 vníma mierové misie OSN pozitívne len 36 percent jej voličov. „Američania majú v pamäti prípady, kedy mierové jednotky opustili Rwandu pri prvých náznakoch problémov, či vojakov, ktorí nedokázali zabrániť masakru moslimov v Bosne. V živej pamäti majú aj obrazy amerických vojakov vlečných ulicami somálskeho Mogadiša,“ konštatuje Barbara F. Walterová, profesorka vyučujúca medzinárodné záležitosti na Kalifornskej univerzite v San Diegu.

Podľa Walterovej je konanie Spojených štátov v otázke financovania mierových misií odsúdeniahodné. Prieskumy verejnej mienky v tejto otázke sú podľa nej výsledkom nesprávnej interpretácie toho, čo OSN skutočne robí. „Mierové misie boli v minulosti efektívne v riešení občianskych vojen, znižovali mieru násilia v prebiehajúcich konfliktoch, zabránili vzniku nových konfliktov a pomáhali obnovovať štátne inštitúcie v krajinách, kde pôsobili,“ hovorí. Dodáva tiež, že prítomnosť mierových jednotiek prispela k zníženiu páchania sexuálne motivovaných zločinov, útokov na menšiny a chránila životy a majetok civilistov. Walterová pripomína, že rozpočet pre podobné misie pod vlajkou OSN by mal skôr narastať.

Chaos po odchode

Prax ukázala, že ukončenie misií OSN neprinieslo vždy želaný výsledok. Viacero členov OSN dáva za príklad misiu mierových jednotiek v africkom Mali. Krátko po tom, čo sa tamojšia misia Organizácie Spojených národov na pokyn prechodnej vlády v krajine stiahla, došlo k rozmachu viacerých domácich teroristických skupín, ale aj tých zahraničných. Svojej príležitosti sa chopili napríklad Wagnerovci, žoldnieri pod vedením Jevgenija Prigožina. „O skupinu Wagnerovcov sa opierala prechodná vláda v Mali, ktorá sa k moci dostala po prevrate v krajine. Predchádzal tomu odchod francúszkych vojakov z krajiny,“ hovorí Michele Kelemenová, politická korešpondentka National Public Radio.

Ďalším príkladom je napríklad aj Sudán. Po tom, čo krajinu v roku 2020 opustila misia OSN dohliadajúca na pokoj v regióne Darfúr, rozmohol sa teror. Miestna vláda, ktorá si koniec misie vynútila, nedokázala ochrániť civilné obyvateľstvo a teror sa začal ani nie dva týždne po tom, čo región opustili jednotky OSN.

Misie si žiadajú posilnenie

Mierové jednotky Organizácie Spojených národov pôsobia v jedenástich krajinách. Samotná OSN pripomína, že niektoré misie by potrebovali počty svojich členov zvýšiť.

Príkladom je Demokratická republika Kongo. Americký prezident Trump sa chváli, že sa mu podarilo urovnať konflikt medzi Kongom a Rwandou. K mieru ale reálne nedošlo a boje medzi jednotlivými armádami a milíciami v krajine pokračujú. Trumpove prímerie tak v praxi platí len na papieri. Úspech dohodnutého prímeria závisí od toho, že ho niekto nezávislý bude kontrolovať. „Mierová misia OSN v Kongu má na to predpoklady. Teraz viac než kedykoľvek predtým je potrebné misiu v Kongu posilniť a umožniť jej vykonávať úlohy súvisiace s udržaním prímeria,“ povedala vedúca mierovej misie v Kongu Dorothy Sheaová.

TASR

​V poslednom období sa uvažuje aj o obnovení mierových misií na Haiti. Otázkou ostáva aj potreba úplne nových misií, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku ukončenia prebiehajúcich vojnových konfliktov, napríklad na Ukrajine či v Pásme Gazy.

Slovenská republika sa v minulosti zúčastňovala viacerých misií pod záštitou OSN. V súčasnosti sa na Cypre nachádza 234 slovenských vojakov v rámci operácie UNFICYP a na Blízkom východe v rámci misie UNTSO sú traja príslušníci Ozbrojených síl SR.