Trump ako "prezident mieru". Chváli sa ukončením vojen, ktoré ani neexistujú

WASHINGTON – Americký prezident Donald Trump sa netají tým, že by mu urobila radosť Nobelova cena za mier. Pred svetovými štátnikmi sa v New Yorku pochválil, že sa mu podarilo ukončiť sedem vojen od nástupu do úradu. Vojnu na Ukrajine chcel ukončiť za deň, ani po pol roku ale neuspel.

Čo mesiac v úrade, to ukončená vojna. Americký prezident Donald Trump počas svojho prejavu na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov nešetril chválou … na seba. Publiku pripomenul, že sa mu podarilo úspešne ukončiť sedem vojnových konfliktov vo svete.

Vyjadrenia amerického prezidenta z posledných dní ale naznačujú, že v tom sám nemal jasno. Napríklad Arménsko si poplietol s Albánskom a Azerbajdžan s Kambodžou. Trump ním ukončené „vojny“ označil za neukončiteľné a dodal, že sa mu podarilo zachrániť tisícky ľudských životov.

Trump pred nástupom do úradu hovoril, že vojnu na Ukrajine sa mu podarí ukončiť do 24 hodín, tiež konštatoval, že by Rusko Ukrajinu nenapadlo, ak by bol prezidentom. Realita ale ukazuje, že sa mu vojnu ukončiť nepodarilo, a postoje ruského prezidenta Vladimira Putina nedokáže napriek snahe vynaloženej na spoločnom samite na Aljaške ovplyvniť. Priblížme si vojnové konflikty, o ktorých americký prezident vyhlasuje, že ich ukončil.

Kambodža a Thajsko

Obe krajiny majú dlhodobé nezhody, ktoré sa týkajú vybraných častí ich viac ako 800 kilometrov dlhej hranice. Práve hranica v okolí chrámového komplexu Preah Vihear. Napätie medzi pohraničníkmi na oboch stranách vyústilo do smrti jedného z kambodžských vojakov. Na druhý deň prišiel o nohu thajský vojak, ktorý stúpil na mínu.

Rozpútal sa boj, medzi oboma stranami, ktorý si vyžiadal životy 18 kambodžských a 16 thajských vojakov. O život prišli aj civilisti a desaťtisíce ich muselo byť evakuovaných. Obe krajiny pritom vyhlasovali, že konali v sebaobrane.

Thajskí vojaci na spornej hranici s Kambodžou

TASR/AP

​Trump zdvihol telefón a kontaktoval lídrov oboch krajín. Hrozil im, že zastaví akékoľvek obchodné dohody medzi nimi a Spojenými štátmi a tak dohnal Thajsko a Kambodžu k uzavretiu prímeria. Ťažko je však možné hovoriť o ukončení vojny, keďže nezhody o tom, ako má hranica medzi obomi krajinami vyzerať, pretrvávajú a vôbec neboli vyriešené.

Arménsko a Azerbajdžan

Obe kaukazské krajiny sú v konflikte dlhodobo, dokonca ešte v časoch, kedy boli súčasťou Sovietskeho zväzu. Jablkom sváru je oblasť Náhorného Karabachu, horského regiónu, ktorý z geopolitického hľadiska patril Azerbajdžanu, ale žili v ňom desaťtisíce etnických Arménov. Po páde Sovietskeho zväzu sa Náhorného Karabachu zmocnilo Arménsko. Jerevan vtedy využil slabosť a nepripravenosť vtedy ešte relatívne chudobného Azerbajdžanu.

V roku 2023 sa ale režimu azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva podarilo Náhorný Karabach obsadiť. Baku zaistilo pre arménskych obyvateľov regiónu bezpečnosť, ale viac ako 120-tisíc Arménov utieklo do Arménska.

Ako Baku, tak aj Jerevan sa po skončení poslednej karabašskej vojny snažili dospieť k zmiereniu, lídri oboch krajín sa viackrát stretli. Trumpovi sa podarilo vo Washingtone za jeden stôl posadiť arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana a azerbajdžanského lídra Alijeva. Tí spolu sfinalizovali mierovú dohodu.
Ani Trump ale konflikt úplne neuzavrel. Obe strany zatiaľ dohodu neratifikovali. Dôvodom je, že Azerbajdžan požaduje zmenu arménskej ústavy, ktorá Náhorný Karabach vydáva za arménske územie.

Izrael a Irán

V júni tohto roka vstúpili Izrael a Irán do takzvanej dvanásťdňovej vojny. Tel Aviv sa obával obával iránskeho jadrového programu, izraelský premiér Benjamin Netanjahu preto nariadil útoky na iránske jadrové zariadenia a na jeho popredných vedcov.

Americký prezident útok Izraela na Irán odsúdil a bol proti nemu, nakoniec sa k Netanjahuovi pridal a americké bombardéry sa podieľali na zničení hneď niekoľkých zariadení, v ktorých Irán obohacoval urán nad mieru civilného využívania.

Kritici upozorňujú, že ani v tomto prípade Trump vojnu neukončil, prispel len k zničeniu jadrových zariadení Iránu, a aj to s neistým výsledkom. Na svete nie je ani konkrétna dohoda o tom, ako má Irán so svojím jadrovým programom pokračovať.

India a Pakistan

India zaútočila na Pakistan v máji tohto roka. Reagovala tak na útok na turistov a civilistov v Indiou spravovanom regióne Kašmír. Dillí z útoku obvinilo práve Pakistan. Trump po niekoľkých dňoch vyhlásil, že sa mu podarilo konflikt ukončiť. Pakistanský líder dokonca vyhlásil, že Trump si za to zaslúži Nobelovú cenu za mier.

India ale vyhlásila, že americký prezident sa k uzatvoreniu prímeria vôbec nepričinil. Trump toto vyhlásenie niesol ťažko. Možno aj to stálo za tým, že na Indiu uvalil 25 percentné clá na tovar a pridal ďalších 25 percentné clá za to, že India naďalej nakupuje ropu od Ruska.

Rwanda a Demokratická republika Kongo

Vyostrenejší konflikt medzi Kongom a Rwandou prepukol v roku 2022, kedy rwandské sily prišli podporiť konžskú vojenskú skupinu s názvom Hnutie 23. mája. Tá bojuje proti konžským milíciám a provládnym jednotkám.

Obyvatelia Konga utekajú pred nepokojmi

TASR/AP

​Trump prispel k podpisu mierovej zmluvy medzi oboma krajinami, napĺňanie zmluvy sa ale v praxi nerealizuje. Ukončenie konfliktu, ktorý v sebe zahŕňa hneď niekoľko rôznych povstaleckých skupín, milícií a oficiálnych armád tak ostáva len na papieri.

Egypt a Etiópia

Obe africké krajiny vo vojnovom konflikte nie sú. Ich vlády v Addis Abebe a Káhire majú medzi sebou skôr dlhodobo pretrvávajúci diplomatický spor, ktorý sa týka výstavby obrovskej hydroelektrárne na rieke Níl. Etiópia so stavbou hydroelektrárne začala pred pätnástimi rokmi a pred necelým mesiacom jej výstavbu dokončila.

Egypt sa obáva, že prevádzka hydroelektrárne prispeje k zhoršeniu situácie na dolnom toku rieky Níl, ktorý prechádza práve Egyptom. Svoje obavy vyjadril aj Sudán. Vláda v Káhire sa odvoláva na starú koloniálnu dohodu s Veľkou Britániou, na základe ktorej má právo vetovať akékoľvek projekty na rieke Níl. Etiópia to ale odmieta.

Obavy svetového spoločenstva sú v tom, že diplomatické roztržky medzi Egyptom a Etiópiou môžu prerásť do vojenského konfliktu. Ten ale zatiaľ nie je, americký prezident tak reálne nemal čo ukončiť.

Srbsko a Kosovo

Napätie medzi oboma krajinami pretrváva od roku 2008, kedy sa Kosovo od Srbska osamostatnilo. V čase, kedy bol Trump v úrade po prvýkrát podpísali obe krajiny dohodu o ekonomickej normalizácii.

Krátkodobé roztržky na hraniciach Srbska a Kosova nie sú v posledných mesiacoch ničím výnimočným, ťažko preto možno hovoriť o vojnovom konflikte. Ani v ich prípade preto nie je jasné, akým spôsobom americký prezident prispel k jeho prípadnému ukončeniu.