Európske zbrojovky v ohrození dronov? Brusel hľadá cestu, ako sa novej hrozbe brániť

EURÓPA – Okolo zbrojárskej firmy Thales v Belgicku sa už viackrát pohybovali neznáme drony. Firma má prostriedky na ich monitorovanie, no likvidovať ich nemôže. Európska únia stále hľadá spôsob, ako sa vyrovnať s hrozbou dronov aj na svojej východnej hranici.

V Európe vzrastá ďalší problém, ktorý sa týka cudzích neidentifikovateľných dronov na jej území. Viacero firiem, ktoré v rámci Európskej únie vyrábajú zbrane a ďalšie zbraňové a obranné systémy sa obávajú, že ich továrne sú v ohrození.

Vedenie spoločnosti Thales v Belgicku upozorňuje, že v blízkom okolí jej továrne v belgickom meste Liège zaznamenala už viackrát pohyb dronov. Tie pre jej prevádzku predstavujú potenciálne nebezpečenstvo. Ide pritom o továrne, kde sa vyrábajú viaceré druhy rakiet a sklady, kde sa nachádzajú výbušniny, ktoré sú pre tieto rakety určené.

Hrozby dronov pokračujú

Podobné pozorovania dronov vo svojej blízkosti zistili aj ďalšie zbrojovky v Európe. A to v čase, kedy celá Európa čelí zvýšenej hrozbe dronov. Či už tých vojenských, ktoré smerovali z Bieloruska a dopadli v Poľsku, alebo tie, ktoré ohrozovali leteckú dopravu na viacerých európskych letiskách.

„Vidíme čoraz viac dronov, ak to porovnáme s obdobím pred pár mesiacmi. Robí nám to starosti,“ konštatuje šéf spoločnosti Thales Alain Quevrin. Dodáva, že firma už rozmiestnila vo svojom okolí viacero zariadení, ktoré majú pohyb neznámych objektov identifikovať. Môže ich ale len sledovať. „Teoreticky by sme mohli používať zariadenia, ktoré blokujú signál, ktorým je dron ovládaný, a tak ho zneškodniť. Nie je ale možné, aby sme systém legálne využívali,“ tvrdí Qevrin. Argumentuje, že zneškodnený dron by počas pádu mohol zraniť alebo zabiť civilné obyvateľstvo.

Otázkou tak ostáva, akým spôsobom sa má firma brániť. Belgické úrady žiada o odpoveď na to, kde sa končia právomoci firmy, a kedy a ako by mala zasiahnuť proti hrozbám zo vzduchu miestna polícia. Šéf zbrojovky pripomína, že výroba zbraní prebieha v štandardných halách s veľkými oknami, ktoré nedokážu zamestnancov aktívne chrániť.

Iróniou je, že firme Thales sa momentálne hromadia dodávky na jej systémy a rakety, ktoré sú schopné zostreľovať aj drony. Vo veľkom ich objednáva napríklad aj Poľsko, ktoré bolo pri nedávnom incidente nútené zostreľovať drony v hodnote pár tisíc dolárov pomocou systémov, ktoré stáli niekoľkonásobne viac.

Postupná eskalácia

Nebezpečenstvo dronov vo svojom vzdušnom priestore si uvedomuje aj Európska únia. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová preto vyzýva k zriadeniu cenovo dostupného protidronového systému. Európa podľa nej okrem dronom čelí aj lodiam, ktoré poškodzujú podmorské káble a ďalším kybernetickým útokom.

„Ide o ucelenú a eskalujúcu kampaň, ktorej cieľom je znepokojiť našich občanov, skúšať naše odhodlanie, rozdeliť úniu a oslabiť našu pomoc Ukrajine. Je najvyšší čas pomenovať to pravým menom. Je to hybridná vojna,“ povedala Leyenová.

tvjoj

​Podľa Michele Testoniho, profesora medzinárodných vzťahov IE Univerzity v španielskom Madride sú posledné pokusy Ruska narušovať vzdušný priestor Európskej únie, či už dronmi, alebo stíhačkami, spôsobom, ako otestovať mechanizmy kolektívnej obrany, ktoré má Severoatlantická aliancia. „Ruský prezident Vladimir Putin chce vedieť, ako ďaleko je Európa ochotná zájsť v obrane Ukrajiny tvárou v tvár ambivalentnej zhraničnej politike Spojených štátov,“ konštatuje Testoni. Aj preto k incidentom s dronmi a stíhačkami prichádza krátko po neúspešnom samite amerického prezidenta Donalda Trumpa s Putinom na Aljaške.

Neskoro a draho?

Lídri Európskej únie sa na nedávnom samite v Kodani zhodli na potrebe vytvorenia jednotného obranného systému proti dronom najmä na východnej hranici únie. Ten by mal pozostávať zo systémov, ktoré dokážu drony úspešne eliminovať, no na druhej strane by nemali veľmi zaťažiť rozpočty členských krajín.
Zatiaľ nie je jasné, ako má spomínaný „obranný múr“ vyzerať, ako dlho potrvá jeho vytvorenie a ani to, kto bude zodpovedať za jeho vytvorenie. Realita posledných týždňov ukazuje, že sa spôsob obrany únie musí zmeniť.

„Členské krajiny EÚ a NATO sa musia prispôsobiť tomu, že spôsob vedenia vojny sa mení. Hrozbu, ktorú predstavuje Rusko, už nereprezentujú len rýchlo letiace zbrane, ako napríklad balistické či hypersonické strely, ale aj malé a nízko a pomaly letiace drony. A tomu je potrebné sa prispôsobiť,“ hovorí Testoni. Systém obrany proti dronom by mal byť jednoduchý, efektívny a lacný.

Niekdajší britský poslanec a vojak Tobias Elwood pre portál Defense One postup Európskej únie ale kritizoval. „Drony nad Európou vyvolali medzi členskými krajinami NATO a Európskej únie paniku. Už nehovoríme len o obrane Ukrajiny, ale celej východnej Európy,“ pripomenul. Bruselu vytkol, že sa nedokáže efektívne a v krátkom čase vyrovnať s hrozbou, ktorú Ukrajina zažíva denne.