EÚ a USA chystajú ďalšie sankcie pre Rusko: Zamerajú sa na energie a financie

HELSINKI / BRUSEL / Európska únia úzko koordinuje prípravu nových sankcií proti Rusku so Spojenými štátmi, uviedol dnes predseda Európskej rady António Costa, ktorý je na návšteve Fínska. Európska komisia pripravuje už devätnásty súbor sankčných opatrení, mohol by byť predstavený v niekoľkých najbližších dňoch. Nové sankcie by sa mohli opäť týkať energetickej oblasti, ale aj finančných služieb.

"Musíme zastaviť túto vojnu, musíme podporovať Ukrajinu a navýšiť tlak na Rusko," uviedol Costa. "Naše úsilie koordinujeme s USA, aby sankcie boli ešte účinnejšie a donútili (ruského prezidenta Vladimira) Putina zasadnúť k rokovaciemu stolu," dodal predseda únijných summitov. Zdôraznil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na mierové rokovania okamžite pristúpil, zatiaľ čo Rusko naopak v uplynulých dňoch navýšilo útoky na Ukrajinu, ničí čoraz viac infraštruktúry a zabíja viac ľudí.

Rusko podľa Petteri Orpa predstavuje dlhodobú hrozbu pre Európu

Podľa fínskeho premiéra Petteri Orpa predstavuje Rusko dlhodobú hrozbu pre Európu, najmä pre jej východnú časť. "Nebezpečenstvo Putinovho Ruska nezmizne, ani keby sa boje na Ukrajine skončili hneď zajtra," uviedol premiér krajiny, ktorá zdieľa s Ruskom pozemnú hranicu v dĺžke vyše 1300 kilometrov. "Podpora Ukrajiny a čela Ruska sú najlepšie investície do našej spoločnej bezpečnosti," dodal Orpo.

Podľa predsedu fínskej vlády je potrebné využiť všetky možnosti ďalšej podpory brániacej sa Ukrajine. Zdôraznil aj význam vojenskej pomoci prostredníctvom takzvaného Európskeho mierového nástroja (EPF). "Nesmieme dovoliť žiadnemu členskému štátu, aby podobné rozhodnutia blokoval," vyhlásil Orpo. Platby prostredníctvom EPF stále blokuje Maďarsko, ktorého premiér Viktor Orbán udržiava blízke vzťahy s Moskvou.

Rusko vyhlásilo, že sankcie ich neprinútia zmeniť postoj k vojne

Žiadne sankcie nedokážu prinútiť Rusko, aby zmenilo svoj postoj k vojne proti Ukrajine, vyhlásil v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. 

Od anexie Krymského polostrova v roku 2014 a následného spustenia celoplošnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 uvalili západné krajiny na Moskvu desiatky tisíc sankcií v snahe oslabiť ruskú ekonomiku a podkopať podporu prezidenta Vladimira Putina. Ten ale tvrdí, že ruské hospodárstvo, ktoré podľa Reuters rástlo v uplynulých rokoch rýchlejšie ako ekonomiky krajín G7 a vyvrátilo tak predpovede o jeho kolapse, a to aj vďaka výdavkom na vojnové úsilie, obstálo.

"Žiadne sankcie nedokážu prinútiť Ruskú federáciu zmeniť konzistentný postoj, o ktorom náš prezident opakovane hovoril," povedal Peskov kremeľskému reportérovi Alexandrovi Junaševovi. Sankcie Západu sa podľa slov Putinovho hovorcu "ukázali ako absolútne zbytočné, pokiaľ ide o vyvíjanie tlaku na Rusko".

Moskva podľa Peskova uprednostňuje dosahovanie svojich cieľov politickými a diplomatickými metódami, ale keďže Európa a Kyjev údajne nechcú spolupracovať, bude pokračovať vo vojne proti Ukrajine, ktorú Rusko nazýva "špeciálnou vojenskou operáciou".